Referendovú otázku a následne zmeny v zákonoch, som si naštudoval až teraz. Výsledok je taký, že som z referendovej otázky sklamaný. Preto nedávam žiadne odporúčanie.
Viem, že na Slovensku chýba opravný mechanizmus pre odvolanie, respektíve skrátenie volebného obdobia z vôle ľudu. Chýba pri všetkých voľbách, v ktorých občania odovzdávajú svoj hlas, konkrétne: voľba prezidenta SR, voľba poslancov NR SR, voľba konkrétneho župana, primátora, starostu, voľba poslancov konkrétneho VÚC, mestského aj miestneho zastupiteľstva.
Na základe informácii z médií som sa z počiatku domnieval, že terajšie referendum má za cieľ do ústavy doplniť univerzálne právo pre občanov, aby v prípade potreby, mohli sa konať referendá o skrátení volebného obdobia od prezidenta, až po zastupiteľstvo najmenšej obce.
Skutočnosť je však taká, že ten kto referendum pripravoval, buď nedomyslel všetky možnosti uplatnenia práva ľudu, alebo sledoval iný selektívny cieľ.
Rozhodnutie o vyhlásení referenda vyšlo v Zbierke zákonov a môžete si ho prečítať tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/362/
Ak referendum bude platné (viac ako 50% zo všetkých voličov) a odpoveď bude áno (viac ako 50% zo zúčastnených) potom sa ústava zo súčasného textu, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/ zmení nasledovne:
(Prečiarknutý text vypadne. Bodlom napísaný text pribudne.)
Čl. 73
(1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky, „ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Čl. 81a
Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,b) vzdaním sa mandátu,c) stratou voliteľnosti,d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
b) predčasným skončením volebného obdobia,
c) vzdaním sa mandátu,
d) stratou voliteľnosti,
e) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
f) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
g) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody
Čl. 82
(1) Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.
(2) Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.
(3) Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.
(4) Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže zvolať schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov.
(5) Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením a predčasným skončením volebného obdobia.
Čl. 84
(1) Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.
(2) Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak.
(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4, na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n) a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
(5) Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu; ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí touto väčšinou potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a každej ďalšej voľbe postačuje na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu súhlas aspoň nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Čl. 86
Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:
a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,
b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,
c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,
d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5,
e) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,
f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom,
g) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet,
h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,
i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon,
j) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
k) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
l) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p),
m) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.
n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.
Čl. 93
(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.
(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky
(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
Čl. 98
(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.
(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon.
Záver:
Toto referendum sa týka len volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a nie ostatných volebných období ako voľba prezidenta SR, voľba konkrétneho župana, primátora, starostu, voľba poslancov konkrétneho VÚC, mestského aj miestneho zastupiteľstva.
Dúfam, že poslanci terajší alebo budúci vykonajú v ústave takú zmenu, aby možnosť skrátenia volebného obdobia referendom z vôle občanov alebo z vôle zvolených, sa stalo na Slovensku štandardom.
