Podľa počtu aut na parkoviskách to vyzeralo, že majú otvorené, ale to sa len toľko ľudí prišiel osobne presvedčiť, že je naozaj zatvorené. Tí čo bývajú blízko hraníc, napríklad celá Bratislava, tak sa vo veľkom rozbehli za nákupmi do susedného Rakúska. Po viacero rokoch bola Viedenská cesta vedúca k hraničnému priechodu znova upchatá.
Najbližšie nákupne centrum K1 v susednom Rakúsku bolo plné do posledného parkovacieho miesta. Z 50 aut bolo iba 5 aut z Rakúska. Slovenčinu bolo počuť všade a nakupujúci väčšinou nadávali na vládu a poslancov Národnej rady.
Z rozhovorov som vyrozumel, že zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov spravili poslanci, ktorým sa zapáčila opojná moc politiky a potrebujú si dokázať, že oni budú rozhodovať a rozkazovať ľuďom, kedy môžu a kedy nemôžu pracovať, kedy môžu a kedy nemôžu nakupovať. Objavila sa aj obava, aby počas ďalšieho sviatku neuzatvorili hranice s cieľom znemožniť ľudom nakupovať v zahraničí.
Zaujímavé boli aj ďalšie informácie v médiách, napríklad, že Internetový obchod Alza fungoval aj počas sviatku a v automatických výdajných boxoch bolo možné si tovar prevziať alebo vrátiť reklamáciu.
K tomu môžem povedať, že predmetný zákon nezakazuje maloobchodný predaj, ale určuje zamestnávateľovi, že nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť takúto prácu.
Internetových obchod spoločnosti Alza alebo hocaký iný internetový obchod, je vlastne počítač a ten ani v najlepšom prípade nie je možné považovať za zamestnaného človeka. Taktiež za zamestnaného človeka nie je možné považovať ani automat na vydávanie a preberanie zásielok a reklamácii, ani automat na cestovné lístky, ani samoobslužnú pokladňu, ani bankomat a ani iné automaty a robotov s rôznym stupňom umelej inteligencie.
Predkladatelia zákona (odkaz na web NRSR vo veci predmetného zákona) tvrdili, že novelu zákona dávajú preto aby predavačky z obchodov mohli byť doma spolu so svojimi rodinami. Čiže cieľom nebolo zakázať maloobchodný predaj, ale chrániť zamestnancov zákazom práce. Dokonca zašli tak ďaleko, že priamo klamali v médiách v tom, že nikto nepríde o príjem keď vo sviatok nebude pracovať, len takticky pozabudli na študentov, pre ktorých práca počas sviatkov je zaujímavý zdroj príjmov na štúdium (odkaz na článok venujúci sa danej problematike).
Lenže jeden z politikov sa prekecol, keď v médiách kritizoval schválenú novelu zákona, ktorá zakazuje zamestnávanie v maloobchode len počas sviatkov a nie počas nedieľ. Už vtedy predpokladal, že počas dní, ktoré sú sviatkom na Slovensku a nie sú sviatkom v susedných štátoch budú mať ľudia pri hraniciach možnosť nakupovať a tým nebude splnený zámer zákona.
Záver:
Už verím, že opojná moc politikov v rozkazovaní a zakazovaní toho čo, kto a kedy môže a nesmie robiť, je veľmi silná. Myslím si, že obávaná možnosť zatvorenia hraníc počas sviatkov nehrozí, ale odhadujem, že pri ďalších parlamentných voľbách bude zákaz predaja, respektíve zákaz práce, počas sviatkov pripadne aj sobôt od 12 hodiny a nedieľ, vrátane internetových a samoobslužných obchodov, citeľnou predvolebnou témou.
Analýza: prečo bol v utorok problém nakúpiť základné potraviny?
Doplnene 6.7.2017 22:40
Odpoveď na uvedenú otázku je trochu komplikovaná ale zrozumiteľná.
Doterajšia prax, keď väčšina obchodov je otvorených 7 dní v týždni spôsobila rozloženie nakupovanie základných potravín na sedem dní v týždni, čím boli minimalizované nákupné špičky. Samozrejme, že niektorí ľudia nakupovali okrem pracovných dní aj cez víkend, ale sú aj opačné prípady.
Každý nakupoval vtedy keď mu to vyhovovalo, čo spôsobilo, že denné výkyvy boli minimálne, respektíve ľahko predpokladateľné a každý deň v týždni sa v sumáre predalo 100% denného objemu základných potravín.
Teraz došlo po dlhej dobe k významnému výkyvu. V stredu mali byť obchody zatvorené a tých 100% objemu nákupu základných potravín sa niekam muselo preniesť. Ako vidno prenieslo o deň vopred čiže na utorok, kde kupujúci od obchodov požadovali 200% denného objemu.
Lenže obchody na to neboli pripravené, čo dokazuje viacero článkov v médiách s fotografiami prázdnych regálov najmä s chlebom a pečivom.
Na základe vládneho rozhodnutie o zákazu predaja v stredu, mali obchodníci predpokladať, že ľudia si svoj obvyklý nákup potravín budú chcieť zrealizovať o deň skôr a mali na utorok pripraviť 200% denného objemu predaja základných potravín, čo sa nestalo.
Do budúcna môžem povedať len to, že pribudnú situácie keď obchody budú zatvorené nielen jeden deň, ale aj viac dní v kuse a obchodníci budú nútení sa naučiť predvídať, kedy kupujúci dôjdu na nákup za dni kedy budú obchody zatvorené a podľa toho od subdodávateľov objednávať rôzne objemy tovaru na rôzne dni.
