Najprv som chcel ísť k vode, ale na kúpanie začal fúkať studený vietor, padlo rozhodnutie v prospech nákupov. Neplánovane na rad prišla obuv s cieľom pozrieť si, či majú niečo letné, čo by som mohol nosiť aj do práce. Predstava bola celkom jasná, niečo pohodlné, ľahké, pevná päta a špic, farebne prijateľné k oblečeniu a cenovo akceptovateľné.
Moje prehľadávanie a porovnávanie obuvi si všimol predavač, pristúpil ku mne a ochotne začal vysvetľovať z akého materiálu je vyrobená podošva, výstelka, či sú spoje zošívané alebo lepené, a ktorý materiál má akú vlastnosť atd..
Toto vysvetľovanie ma poriadne prekvapilo. Doteraz som predavačov s príznakom ochotný alebo neochotný, zaradoval do nasledovných kategórií:
1, Nič nepovie, nanajvýš nemáme, v prípade samoobslúh, netuší kde sa tovar nachádza.
2, Vie zopakovať informácie z návodu ale nerozumie im.
3, Pozná význam informácii z návodu a ako tak vie poradiť.
Po tejto skúsenosti som musel prihodiť novú kategóriu:Dokonale pozná nielen predávaný výrobok, ale aj ďalšie obdobné výrobky v danom sortimente, vie ich predstaviť, dokonca pozná aj zloženie, postup výroby, použité materiály, vie ktorý materiál, aké má vlastnosti, vie vysvetliť, čo je, na čo vhodné a čo nie je a prečo, ale nevnucuje, že práve tento výrobok je si treba kúpiť. Zákazníka necháva v kľude rozmýšľať a rozhodovať sa.
Tak som si okrem letnej obuvi kúpil aj manažérske topánky, o ktorých som sa tiež dozvedel viac, než som očakával. Namiesto len pozretia čo majú, som odišiel s pokojný a s nákupom za niekoľko tisíc.
Predavačom bol mladý, vysoký chalan, ktorého som typoval na študenta na brigáde alebo čerstvého absolventa školy. Po zaplatení, keď už obsluhoval ďalších zákazníkov, som sa snažil prečítaj jeho meno na visačke, pre prípad ďalšej návštevy, ale bol som už ďaleko.
Tato príjemná príhoda sa mi stala dnes v nedeľu 31.7.2005 okolo 12 hod v predajni Bata v nákupnom centre Avion Shopping Park.
