
V štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave som si chcel kúpiť dva teplé nápoje, kakao a čokoládu. Do automatu pri vrátnici som vhodil 10 Sk mincu, zvolil príslušný napoj a keď automat dovrčal a napísal ďakujem, zopakoval som to s iným nápojom. Lenže až potom som si všimol, že namiesto požadovaných nápojov je v pohároch len horúca voda. Začal som na automate hľadať názov dodávateľskej firmy, ale okrem reklamného nápisu Nescafé, žiadna identifikácia, žiaden názov firmy, žiadna adresa, žiaden telefonický alebo emailový kontakt. Zašiel som na vrátnicu štadióna (5 metrov od automatu) a dostal som zaujímavú odpoveď. O ten automat sa stará nejaká pani ale telefón na ňu nemá. Jediné čo môže spraviť, je vytiahnuť automat zo zásuvky. A tak aj spravil. Na druhý deň som išiel okolo automatu znova a automat bol zapnutý a ľudia znovu nadávali, že namiesto požadovaného nápoja majú len vodu.

Obr. 2. Ovládanie automatu. Žiadna signalizácia, že sa nejaký nápoj už niet. Hodíte mincu, zvolíte napoj a čakáte.

Obr. 3. Dočkáte sa, to vľavo je KAKAO a to vpravo je ČOKOLÁDA. Zdá sa vám, že je to len voda a s uvedenými nápojmi nemá nič spoločne? Áno máte pravdu, je to len voda.
Viete aká fotka tam ešte chýba? Nie? No predsa toho ..., čo do automatu bez názvu a adresy dodávateľa a bez telefonického kontaktu na reklamácie hodil v dobrej viere peniaze, že snáď dostane požadovaný tovar a do konca aj druhý raz, bez toho aby skontroloval či prvý nápoj je v poriadku.