Lenže rovnako zmýšľalo veľké množstvo nakupujúcich, ktorí radšej prešli autom aj niekoľko kilometrov navyše, len aby nemuseli stáť na vytrvalom daždi pri nakladaní tovaru do auta.
V nedeľu býva parkovisko obsadené tak na 1/4, ale dnes bolo takmer plné. Tak isto to vyzeralo v predajni, ako keby bol výpredaj všetkého za symbolickú cenu.
Hoci fungovala takmer polovica pokladní (bežnú nedeľu stačí 1/4), tvorili sa pred nimi dlhé rady, preto som si na záver nákupov kúpil časopis na čítanie, zhodnotil šikovnosť ľudí v pokladniach, plnosť nákupných vozíkov v jednotlivých radoch a postavil sa do výrazne najkratšieho.
Trochu som sa aj čudoval, prečo v ňom nie je veľa ľudí. Bol asi polovičnej dĺžky voči ostatným. Potom som sa pozrel na mobilhodiny, ktoré ukazovali 13:13 a samozrejme som stál v pokladni 13, čim sa vysvetlila dĺžka radu.
Pustil sa do čítania nemenovaného časopisu a 25 minút čakania ubehlo ako voda. Aby boli spokojní aj poverčiví, nepodarilo sa mi v peňaženke nájsť klubovú kartu, hoci som sa na ňu pozeral.
Takže vďaka kombinácii poverčivosti iných a veľmi šikovnej pokladníčky v pokladni číslo 13, som ušetril aspoň štvrť hodinu času.
