Všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Mama sa pri nákupoch zakrútila hlava, spadla a zlomila si pravú ruku. V nešťastí mala šťastie, že spadla v obchode, kde pracovníci vrátane vedenia obchodu jej poskytli prvú pomoc, zavolali záchranku a zavolali aj mne.
Po mesiaci, keď mama bola na prvej rehabilitácii na poliklinike v Piešťanoch, tak na chodbe spadla a zlomila si druhú ruku. Tu v zdravotníckom zariadení sa o ňu nikto nepostaral. Nebola jej poskytnutá ani prvá pomoc ani lekárske ošetrenie. Aspoň, že ju zaviezli domov.
Keď som sa dozvedel, čo sa stalo, ihneď som išiel z Bratislavy do Piešťan a zaviezol ju do nemocnice na pohotovosť. Viac v článku Keď človek schytá veľkú dávku stresu.
Nakoniec mamu prijali na interné oddelenie s dvomi zlomenými rukami, z ktorých jedna bola čerstvo v sádre a druhá ešte nepohyblivá po mesiaci fixovania. Účelom hospitalizácie bolo zistiť, prečo došlo k strate rovnováhy.
Bohužiaľ piešťanská nemocnica nedisponuje na izbách interného oddelenia technickým vybavením na privolanie zdravotného personálu k pacientovi, keď potrebuje pomoc. Na internom oddelení sa o mamu nepostarali, navyše jej prikázali zbierať moč na wc, čo sa jej stalo osudným. Tento raz sa jej nezakrútila hlava, ale šmykla sa na mokrej podlahe wc, spadla a zlomila si pravú nohu.
Nasledoval transport na traumatológiu do Trnavy, kde na rozdiel od Piešťan dokážu postarať o pacienta aj s tromi zlomeninami. Po dvoch týždňoch sa mamin zdravotný stav výrazne zlepšil.
Dohodol sa prevoz na internéoddelenie do Piešťan, kde sa mali spraviť vyšetrenie, pre ktoré išla do nemocnice pôvodne. Po skončení vyšetrení mala isť do privátneho centra na doliečenie a rehabilitáciu.
Pôvodne som uvažoval, že do privátneho centra na doliečenie a rehabilitáciu pôjde priamo z traumatológie.Keďže doma nedisponujem CT a ani ultrazvukom pre meranie prietokov krvi, padlo rozhodnutie, že vyšetrenia sa vykonajú v piešťanskej nemocnici a ja zabezpečím pre mamu všetky potrebné veci, ktoré nemocnica nemá.
Mamu previezli z Trnavy do Piešťan v stredu 28.11 2007 poobede. Čakal som v Piešťanoch a pomohol ju preložiť zo sanitky na vozík. Zabezpečil som, čo sa dalo, od rádiového zvončeka pre privolanie zdravotného personálu s tlačidlom pri posteli až po stolík na jedenie. Chodil som za ňou na striedačku s jej domácou opatrovateľkou.
Pondelňajšie CT vyšetrenie hlavy nič neodhalilo a mama sa cítila dobre. V utorok doobeda som rozprával s ošetrujúcim lekárom, ktorý mi povedal, že krútenie hlavy bolo asi z nedokrvenia mozgu ale, že teraz je všetko v poriadku, vyšetrenie ukončili a mamu preložia z interného oddelenia na doliečovacie oddelenie (izba oproti).
V stredu doobeda a ani poobede mama nedvíhala telefón. Zavolal som na doliečovacie oddelenie a povedali mi, že je všetko v poriadku a mama spí. V návštevných hodinách bola za ňou opatrovateľka. Pýtala sa či zdravotného personálu, či jej dali niečo na spanie. Tvrdili že nie.
Keďže sa mi situácia s nezdvíhaním mobilu a informácie z následného telefonátu opatrovateľky nepozdávali, išiel som štvrtok hneď ráno za mamou. Našiel som ju v zlom stave, mala vysokú teplotu, poruchy vedomia, srdcovú aritmiu, veľkú bolesť v hrudi a medzi lopatkami. Službu konajúca doktorka, ktorá na oddelenie prišla až po obede, lebo doobeda mala ordináciu, mi povedala, že má zápal pľúc a ďalší vývoj záleží od toho, či antibiotiká zaberú. Sedel som pri nej veľa hodín dával piť, dával zábaly a rozprával jej. Obvolal som rodinu.
V piatok ráno som išiel za mamou aj zo sestrou, ktorá narýchlo prišla. Tesne pred nastúpením do auta volal doktor, že mama dostala mozgovú príhodu a stav je kriticky a prakticky beznádejný.
Mamu sme našli nehybnú. Keď sme jej začali rozprávať, tak otvorila oči, potočila hlavou. Rozprávali sme jej o rodine, kto ju pozdravuje o tom, že sme všetci v poriadku a nemusí mať o nás obavy. Pritom jej začali tiecť slzy.
Poprosili sme kňaza, ktorý zhodou okolností prišiel k inej pacientke o posledné pomazanie. Keď kňaz dal mame posledné pomazanie, tak mama zatvorila oči a zaspala. Zomrela približne o hodinu neskôr.
...
Príčinou smrti bola mozgová príhoda, kombinovaná zo zlyhaním srdca od vysokej teploty zo zápalu pľúc, ktorý dostala ako ležiaca, nechodiaca pacientka.
Teraz viem, že hneď prvý raz som ju mal zobrať do inej nemocnice, ktorá má vybavenie aspoň na takej úrovni aké bolo štandardom v minulom storočí, kde si ležiaci pacient mohol privolať zdravotný personál zatlačení tlačidla pri posteli. Keby takéto elementárne zariadenie v nemocnici bolo, mama si nemusela zlomiť nohu...
...bohužiaľ Nemocnica Alexandra Wintera n.o. Piešťany má nielen zastarané vybavenie, nedostatok personálu, pravdepodobne infikované prostredie, ale má najmä neschopné vedenie. Tu nepomôžu ani miliónové investície do zateplenia objektu ani milióny vrážane do neefektívnych rekonštrukcií.
Ďalším negatívom pre pacientov je to, že od budúceho roka nebude nedbalostné konanie a hrubé nedbalostné konanie zdravotníckeho zariadenia sankcionovateľné.
Sankcionovateľné bude len úmyselné poškodenie zdravia pacienta a to iba do výšky pokuty 300 tisíc Sk. Viac sa dozviete z aktuálneho videa TV Markíza.
Pre objektívnosť musím uviesť, že v nemocnici v Piešťanoch pracuje veľa dobrých odborníkov a to nielen po odbornej ale aj po ľudskej stránke, ktorí ľudom naozaj pomáhajú, ale viem, že je tam niekoľko takých ľudí, ktorí spravia viac škody než osohu.
Takto smutno a bezvýchodiskovo končím písanie článkov ma tému slovenského zdravotníctva.
Aby som nezabudol. Keď som sa s mamou v sobotu rozprával a ešte netušil čo sa stane, tak ma poprosila o tlmočenie poďakovania všetkým čitateľom a blogerom, ktorí jej priali skoré uzdravenie.
