. Moji blízky známi, rodina a kamaráti mi často kladú otázky typu: „Čo budeš robiť keď doštuduješ filozofiu? Kde budeš robiť? Kde ťa zamestnajú?“ Na tieto otázky väčšinou odpoviem diplomaticky: Ani netuším čo bude za desať minút, či ma za rohom nezrazí na aute nejaký nafetovaný blázon, ktorý si bude vo svojej abstraktnej alejí ďalej plávať a nebude ho trápiť nejaký úbohý hmotný tvor, ktorý zanechal svoju životodarnú tekutinu na jeho „premiestňovadle“ , preto neviem čo bude, ak bude. Niekto pre mňa veľmi múdry raz povedal: „všetko je tak ako má byť“, a každý si vo svojom svete ukrytom niekde hlboko v myšlienkach tvorí vlastnú cestu životom, a tou mojou je práve filozofia ako učiteľka života.
Mojím prvým stretom s filozofiou bola Parmenidová úvaha o podstate sveta. O súcne, ktoré je všade vôkol nás a ktoré nikto nevie pochopiť, lebo je to niečo postavené ďaleko za hranice nášho zmyslového vnímania. V tomto bode som pochopil, že otázka čo je toto všetko okolo nás a odkiaľ to pochádza, nebola len moja bezvýznamná úvaha pri piatkovom večernom filozofovaní s priateľmi pri víne na lavičkách nášho sídliskového života, ale že táto otázka už od prvých počiatkov myslenia trápilo viac ľudí. Preto sa začala pre mňa nová cesta. Cesta hľadania pravdy. Tej skutočnej objektívnej pravdy poznania, z ktorej nebude nikto nikdy profitovať, nebude mať materiálne bohatstvo, nikdy nebude kvôli nemu slávny, ale dokáže prežiť plnohodnotný život založený na vedomostiach, ktoré ho práve v tomto budú odlišovať od ostatných osadníkov našej industrializovanej spoločnosti a pochopí, že vedieť je viac ako mať. Keď človek vylezie na obrovský kopec poznania, precíti pod nohami zem pravdy, natiahne ruky k oblohe tak slobodnej a nezávislej na nás, a dotkne sa vlastnými dlaňami oblohy múdrosti, tak vtedy mu už nikto neublíži a nevezme to čo získal...
Súcno je práve to, čo by chcel asi pochopiť každý filozof. Pochopiť, nie poznať. Poznanie je závislé vždy iba na našich zmysloch, ktoré sú bezpredmetné voči tomu čo riadi celý chod života a smrti. Pre niekoho je to Boh, niekto to volá osud, niekto povie, že príroda to tak chcela. Všetky tieto synonymá predstavujú jedno a to isté. Ale čo? Naozaj je celé dianie okolo nás riadené „niečím“? Alebo je to len obyčajná náhoda čo riadi všetko okolo? A čo je vlastne to okolo? Je to skutočne reálny hmotný svet tak ako ho vnímame zmyslami? Po jednom záťahu s kamošmi ma prepadla myšlienka, že nič nie je viac ako myseľ. Teda nič skutočné objektívne neexistuje bez nášho myslenia. Čo ak je tento svet len poskladaný z našich predstáv o reálnom svete? Toto je skutočné poznanie, ktoré má v mojom živote veľmi dôležitú úlohu aj keď viem, že sa to nikdy asi nedozviem, ale len priblíženie sa k tejto podstate by bolo pre mňa niečo veľmi cenné. Len treba dodržiavať isté logické postupy nášho myslenia. Má celkovo filozofia nejaký význam? Už toľko filozofov prišlo na prevratné myšlienky, ktoré ale do značnej miery nezasahovali životy bežných občanov. Nepriniesli im zmenu v tom kde majú bývať, ako majú žiť aby prežili spokojný život, čo majú robiť keď majetkové bohatstvo nemá zmysel. A za každým keď prišla nejaká hypotéza, na druhej strane sa objavilo niekoľko proti teórií, ktoré túto myšlienku vyvracalo. Dalo by sa teda povedať, že objektívna pravda neexistuje. Každý má predsa vlastnú šedú hmotu na uvažovanie, každý ju používa ináč, každý si pod istými pojmami predstavuje niečo iné, aj keď v základe sa dá oprieť o nejaký vzor daného objektu. Ale nikdy sa to nebude zhodovať sa predstavou iného človeka. Každý má vlastnú subjektívnu dimenziu utvorenú svojím zmýšľaním a všetky dokopy tvoria skutočnosť. Teda každý má svoju skutočnosť a preto hovoriť o význame filozofie v dnešnej dobe ako aj v minulosti je dosť ťažké.
Ľudia sú zvyknutí pozerať na tú malú zábavnú bedňu plnú smiešnych postavičiek, ktorú volajú televízor a milióny informácii absorbovať do seba bez toho aby sa aspoň na chvíľku zamysleli nad tým, že napríklad bombardovanie v Iraku nie je len problémom danej krajiny a nie je to len chvíľková záležitosť, ktorú o pár minút vymení správa o tom, že Rosalina si nechala urobiť opäť väčšie prsia, ale je to problém, ktorý treba riešiť s nadhľadom a bez zámeru zhrabnúť toho čo najviac pre seba do kapsy. Hľadať príčiny a riešiť to s nejakým pozitívnym zámerom do budúcna. Všetci sú masovo vedený k tomu aby sa zabávali, nerozmýšľali nad bežnými, prirodzenými vecami a tým aj strácajú schopnosť dozvedieť sa niečo nové, niečo, čo by v nich samých vyvolávalo údiv a s nim spojenú cestu k jeho poznaniu. Sú to len príklady našej nedôstojnej a uponáhľanej doby, ktorú si sami aj tak vedieme do záhuby bez ohľadu na všetko vôkol.
Ak som mal teda vysvetliť čo je skutočný význam filozofie v dnešnej dobe, tak som sa to pokúsil uskutočniť aspoň pomocou mojich názorov na svet. Význam je ukrytý sám v sebe, a kto chce tak tento význam nájde a pochopí. Potom zistí, že myslenie a hľadanie transcendentálnej pravdy je niečo oveľa viac ako materiálny majetok, ktorý možno zničí prírodná katastrofa, alebo ho možno niekto odcudzí, pre ktorý nebude mať pokojný spánok a ktorý ho aj tak neuspokojí v tom pravom slova zmysle. Filozofia je pre mňa učenie, schopnosť adekvátne a nezaujato premýšľať, znamená pre mňa radosť z hľadania substancie v tejto nevysvetliteľnej dimenzie myšlienkových pochodov. Potrebuje preto človeka vyrovnaného samého so sebou. Ako sa zmienil jeden antický filozof: „ Filozof musí byť bohatý, aby mohol myslieť a nestarať sa o svoje hmotné bohatstvo“. Ja to chápem po svojom a myslím, že človek by sa mal uskromniť na toľko, aby mu nič nechýbalo a bol spokojný so stavom vecí aký je. Až potom sa môže pustiť na odvážnu, ťažkú, ale o to viac príťažlivú cestu filozofovania.
