Praha
Je to krásne komplexné veľkomesto. Má hneď niekoľko výrazných architektonických skvostov, z ktorých každý sám osebe by bol čerešničkou na torte hocijakého mesta: Staromestské námestie, Karlov most, Pražský hrad.
A má hneď nie jednu, dve, ale niekoľko štvrtí, z ktorých každá sama osebe by z Prahy robila čarovnú metropolu. Každá ma svojskú atmosféru: Malá strana, Staré mesto, Josefov (magická židovská štvrť a vedľa jedna z najkrajších ulíc mesta, Parížska).
Má niekoľko ďalších štvrtí, ktoré sú značne pôvabné už teraz a budú postupne hádam ešte viac – investuje sa do nich, šedé múry miznú, fasády sú zrekonštruované. Najviac zaujmú Vinohrady, pôvab majú však aj ulice medzi Letnou a Stromovkou. Pekná je Troja a veľký potenciál má Žižkov, a kľudne sem zaradím aj Nusle (škoda len toho mostu na údolím). Jednoducho, drahokam, čo sa trbliece z niekoľkých plôch.
Navyše, Praha je nielen krásne mesto na návštevu, ale i na bývanie (iste, trochu pretrváva taká tá zčasti postsocialstická nevrlosť a kyslosť, ale záleží, s akými ľuďmi sa človek stretáva). Nemá, na rozdiel od väčšiny veľkomiest, nijaké vyslovene “zlé” štvrte. Možno niektoré škaredšie sídliská a občas problémové ulice, ale žiadne rozsiahle zóny chudoby a kriminality, aké má Londýn či Paríž. Aj väčšina socialistických sídlisk je dnes už rozzelenalá, natretá živými farbami a čistá.
No, a potom tie možnosti vyžitia. Praha má zrejme najviac divadiel na kilometer štvorcový zo všetkých miest na svete. Okrem činoherných je tu hneď niekoľko prekrásnych operných divadiel, bábkové divadlá, či rôzne experimentálnejšie scény ako Laterna magika a podobne.
Dá sa tu slušne najesť, Praha má vcelku dosť jednoduchých krčiem s gulášom a pivom, ale aj špičkové reštaurácie.
A ako by to nebolo dosť, naokolo je viac ako zaujímavý vidiek, s peknou prírodou aj kultúrnymi pamiatkami.
Paríž
Na druhé miesto v mojom rebríčku zaraďujem Paríž. So svojimi bulvármi, palácmi, parkami pôsobí ako matka všetkých miest. Najradšej mám štvrť St-Germain-des-Prés. Je to koncentrácia pravého parížskho šarmu a snobizmu.
Nedávno som si tento mix vychutnal do dna. Bol som pozvaný na konferenciu, ktorá sa konala v budove Senátu. Ráno som si dal v klasickej buržoáznej kaviarni croissant a kávu, na pár hodín sa presunul do paláca, večer s francúzskymi známymi povečeral. Douceur de vivre.
Samozrejme, Paríž nie je zadarmo. Sú mestá, kde sa v pohode zabavíte s pár šestákmi vo vrecku – Praha, Atény. Ale na to, aby si človek naozaj vychutnal Paríž, potrebuje naozaj plnú peňaženku. Už len ubytovanie v lepších štvrtiach je šialene drahé. A tiež jedlo - ale keď je človek v Paríži, bolo by hlúpe žiť len na sendvičoch. Takže ďalšiu návštevu plánujem tiež len ako nejaký slušne dotovaný biznis trip. Ale až zbohatnem, urobím si romantický výlet a ubytujem sa v peknom hoteli na ostrove St Louis.
Inak, jeden tip. Popri Louvri, Musée d`Orsay alebo Beaubourgu by si milovník galérií rozhodne nemal nechať ujsť Musée Carnavalet. Je to také trochu múzeum, ale hlavne galéria, venovaná histórii Paríža. Je prekrásna. A je dokonca, na rozdiel od ostatných, zadarmo.
Edinburgh
V niektoré okamihy by som bol ochotný zaradiť Edinburgh, čisto subjektívne, na základe príjemného pocitu, ktorý vždy mám po vystúpení z vlaku alebo lietadla, až takmer na úroveň Paríža. Pravda, Paríž to nie je. Briti sú napríklad trochu horšie oblečení, reštaurácie sú až príliš často súčasťou nejakého reťazca (žiadna individualita) a z centra mesta po pár krokoch dôjdete do takých tých pomerne šedých predmestí.
Ale to centrum! Ediburgh je jednoducho majestátny. Postavený zo žuly, takže by mal pôsobiť šedivo a depresívne, ale nepôsobí.
V Edinburghu vždy najradšej vyjdem pod hrad a vychutnám si výhľad a potom sa pustím dole po Royal Mile. Mám tu obľúbenú kaviareň a niektoré čajovne sú veľmi útulné. Veľmi živo pôsobí okolie univerzity, ktoré je tiež neďaleko.
Výborným miestom na prechádzku je Queen’s Park (známejší pod neoficiálnym menom Holyrood Park) – to je prírodná rezervácia priamo v centre mesta. Veľmi bizarný úkaz: z centra zídete k týmto kopcom, vyštveráte sa hore a potom ste zrazu v údoliach, kde máte dojem, akoby ste sa práve nachádzali niekde na Vysočine a nie uprostred mesta.
Vynikajúca je Škótska národná galéria. A odporúčam tiež Botanickú zahrádu. Tá je trochu ďaleko od centra, ale približne 45-minútová prechádzka prebieha celkom peknou rezidenčnou štvrťou.
Rio de Janeiro
Číra živelnosť. Ráno otvoríte okenice a slnko vás skoro zrazí z nôh. Vzduch je horúci ale svieži. Mesto je vo vrchoch, s ktorými zápasí, domy sa šplhajú po bralách. Všade je kopa zelene a ak by sa jedného dňa mesto vyľudnilo, príroda by ho evidentne už o veľmi krátku dobu pohltila.
Nikto na uliciach netancuje sambu (na to je karneval), naopak, ženy, nádherné, sú poobliekané veľmi cudne (neplatí to na niektorých plážach) a elegantne.
V Riu človek jednoducho musí vyjsť na Corcovado a spod nôh Krista obdivovať šialenú topografiu metropoly. Podobne dramatický je výlet na Cukrovú homoľu.
V obchodných centrách sa dajú obdivovať zlatníctva, vystavujúce nádherné šperky so všetkými možnými drahokamami (okrem diamantov, ktoré Brazília nemá). Pláží je tu celý rad. Copacabana je síce strašne zastavaná a nie extra príjemná, ale ďalšie sú už prívetivejšie – Leblon alebo Ipanema.
Oveľa lepšie je inak ísť sa kúpať na nejaký malý ostrov za Riom – je tu kopa takých tých miniostrovčekov s palmami, ktoré z nich vyčnievajú ako vlasy na strapatej hlave, skoro ako v tých kreslených rozprávkach pre deti.
Aby som to zhrnul. Rio má mimoriadne vysokú kriminalitu. Nemá svetoznáme divadlá a galérie. Cariocas (obyvatelia mesta), majú vraj medzi ostatnými Brazílčanmi povesť značných snobov. Možno by tu bola oštara bývať. Ale návšteva Ria patrí najväčšie zážitky môjho života a asi sa rád vrátim.
Atény
Bývať v Aténach je pravdepodobne pekne náročné. Horúčavy, smog. Mimo centra mesta sú Atény nekonečné zástupy nie bohvieako inšpirujúcich betónových domov. Takže bývať by som tu možno nechcel. Ale navštevujem ich rád. Centrum mesta je veľmi príjemné: park medzi parlamentom a prezidentským palácom je jeden z najzujímavejšíh, aký som kedy videl. Vo vnútri je to taká bohatá, pestovaná džungľa všetkých možnách stromov a kríkov. Na východnej strane park lemujú rady pomarančovníkov.
Nad mestom krásne tróni Akropola. Ak viete, ktoré reštaurácie sú dobré, tak môžete stráviť nádherný večer. A momentálne Gréci produkujú zaujímavý dizajn. Ja teda nie som nijaký expert na ženské oblečenie, ale v Aténach je príjemné vidieť niektoré lepšie oblečené obyvateľky, prechádzať popri veľmi zaujímavých butikoch. Zaujmú také detaily ako niektoré mimoriadne vkusne urobené turistické propagačné materiály (fotky, grafika, obsah). A niektoré nové hotely sú ultra cool.
Madrid
V Madride som bol iba raz v živote, pomerne krátko, takže opätovná návšteva je vysoko na zozname mojich turistických priorít. Z celého Madridu ma najviac zaujalo Prado. Bohužiaľ som už nestihol tie dve ďalšie významné galérie, Reina Sofia a Thyssen-Bornemisza. Už len kvôli nim sa ako fanúšik napríklad Salvadora Dalího musím vrátiť.
Z kultúrnych zážitkov musím spomenúť ešte jeden. Naša známa doviedla mňa a kolegyne na koncert v nejakom klube. Boli sme tam evidentne jediní turisti, zvyšok všetko miestna mládež. Speváci vystúpili dvaja. Taký kvázi folk, ovšem dosť sladký, žiadne drsné protestsongy. Jeden bol nejaká veľká undergroundová legenda, publikum si šepkalo jeho texty. Druhý bol nejaký veľmi mladý básnik a spevák – a veľmi dobrý. Krásny večer, spievalo sa o láske, o revolúcii. Sŕkali sme mojito a bolo nám dobre.
Mimochodom, bary - tak to robiť vedia, tí Madridčania. Podnikov nie je v centre hádam až tak extra veľa, teda, ak to porovnám s Londýnom, Parížom atakďalej, ale keď poznáte tie kvalitné, tak máte postarané o úžasný večer. Páčilo sa mi, ako krásne ľudsky sa miestni zabávali. V Británii máte síce krásne krčmy a je radosť do nich chodiť, ale ľudia tam dnes už príliš často hodia v skupinách (študentská skupina, kolegovia z práce) a buď sa tvária príliš vážne, alebo sa zabávajú dosť silene. V madridských baroch som videl skôr dvojice, trojice priateľov, ako sa úplne nenútene bavia, popíjajú, diskutujú, popíjajú, diskutujú, popíjajú…
V posledný večer sme zašli do dvoch úplne odlišných podnikov. Jeden bol typický starosvetský bar, s vysokým plafónom a kachličkami na stenách. A so šunkou nad barom, ako sa patrí. Potom sme sa presunuli do, naopak, neuveriteľne rozkošného moderného baru, krásna hudba, očarujúce čašníčky, z ktorých každá by mohla hrať osudovú krásku v Almodóvarovom filme (alebo radšej nie, bohviečo by z nich Almodóvar urobil, nakoniec by to boli vražedkyne alebo transsexuáli), a v pozadí barman, taký fúzatý spokojný šesťdesiatnik, ktorý miešal a miešal… Mojito tieklo prúdom. Tiež Cuba Libre, asi aj Caipirnha. Margarita určite.
Medzi moje ďalšie veľké zážitky v Madride patrila návšteva Múzea šunky, čo je mäsiarstvo a reštaurácia v jednom. Pod veľmi, veľmi vysokým stropom visí tak stovka obrovských kusov šunky, na prízemi tie rôzne druhy šunky predávajú, na poschodí človek obeduje a všetok ten krásny zhon pod sebou pozoruje.
Rím
Veľkú sedmičku mojich obľúbených veľkomiest uzatvorím Rímom, o ktorom som písal minule. Doprava je hrozná, pamiatky utopené v záplave návštevníkov, a mesto nemá veľa štvrtí, ktoré by mali atmosféru výrazne odlišnú od iných. Nie je to mozaika, skôr taký jeden veľký, choatický celok s typicky taliansky vyfintenými policajtmi, americkými turistami a imigrantmi predávajúcimi všetko možné. Od dáždnikov až po Giuci kabelky a slnečné okuliare Armiani.
Ale je to rozhodne jedno z veľkých miest sveta, krásne, príťažlivé a nezabudnuteľné.
Zaujímavý je Londýn (ten som mal veľmi rád, ale už začína byť proste príliš preplnený). New York rozhodne stojí za návštevu. Svoje čaro má Amsterdam. Svojskú príťažlivosť má Sofia. Alebo Newcastle. A toľko miest som ešte nevidel (dosť som zvedavý na Lisabon). Uvidíme, či môj rebríček niekedy zmením. Ale dnes sa cítim veľmi pohodlne v tejto sedmičke.
