Pre Slováka má navyše Česko ďalšiu výhodu. Kým pred desaťročím ešte stále odoznievali rozbroje ohľadne toho, kto na koho doplácal a podobne, dnes sú vzťahy výborné. Aspoň ja sa nestačím čudovať, ako sa domácim často rozjasní tvár, keď počujú slovenčinu. Snažia sa tiež prehodiť pár slov po slovensky, spomínajú na časy federácie. Pred pár týždňami som behal po Prahe, nemal som čas sa poriadne najesť, nuž som sa zastavil pri stánku po párok v rožku. Hovoril som materčinou, ale keď sa ma chlapík opýtal, s čím to chcem, povedal som „s hořčicí" a len tak hravo som „ř" poriadne zdôraznil. Chlapík prehodil dačo o tom, že to musí byť ťažké pre Slovákov to „ř" vyslovovať. Potom na mňa žmurkol a hovorí „ale podívejte, tady jsem vám dal největší párek, jaký tady mám." To západniari sa mi často sťažujú na všeobecne chladné prijatie v Prahe.
Takže, v Čechách sa človek zčasti cíti, ako doma, ale bez tých typických neuveriteľne mizerných slovenských služieb. Pár tipov na zaujímavé objavovacie trasy po Českej republike:
Tip 1: južne Čechy. Odporúčam z Prahy trasu Tábor-Český Krumlov-Horní Planá (nádrž Lipno).
Za niečo vyše hodiny ste v Tábore. Nepotrebujete viac, ako pár hodín na prehliadku, stredoveké centrum je malé. Takže výstup na vežu na námestí, prípadne prehliadka podzemných chodieb, tiež na námestí. Možno prechádza v údolí rieky Lužnice. A prenocovať. Ak potrebujete luxus, určite je dobrý hotel Nautilus na hlavnom námestí, alebo ešte lepšie Dvořák kúsok odtiaľ. Ale na jednu noc možno stačí aj penzión Dáša. Zariadenie v štýle začiatku 80-tych rokov, navyše odvtedy neopravované, ale inak čisto, príjemná obsluha a ako bonus na stenách kvázierotické maľby a foto koláže. Zrejme ako poklona husitským trdíciám odporu voči katolicizmu je na jednej napríklad pápež zakomponovaný medzi rôzne erotické polohy. Je to na skok od stanice, takže zložíte batožinu, zbehnete do centra (cca 15 minút chôdze), vyspíte sa, ráno si dáte ešte nejaký program a môžete ísť ďalej na juh.
Dá sa zastaviť aj v Českých Budějoviciach, ale ak nie je časi nazvyš, odporúčam preskočiť a na dve-tri noci si urobiť základňu z Českého Krumlova. Toto mesto je dnes po Prahe druhým najobľúbenejším cieľom zahraničných turistov. Je tak na hrane medzi rozkošným juhočeským mestečkom a Disneylandom. Ale stále rozkošné, aj všetky tie predávané suveníry majú svoj šmrnc, keramika a podobne. V Krumlove sa dá (musí) pozrieť zámok, prechádzať sa uličkami, bicyklovať sa, alebo si požičať kanoe. Vcelku pekný výlet (aj na bicykli) je do kláštora Zlatá Koruna, ale najkrajší výlet je (trošku ďalej, až nad Budějovicami) na zámok Hluboká - a po prehliadke zámku určite navštívte malú ale prekrásnu zoo dole pri jazere.
Ak si chcete v Krumlove urobiť veľmi romantický víkend, odporúčam rezervovať si jednu z deluxe izieb v penzióne Barbakán, naozaj to stojí za to.
Z Krumlova sa dá vlakom či autobusom (autobusová stanica je z centra oveľa bližšie) dopraviť k priehrade Lipno. Vraj najkrajšia obec je Horní Planá. Na jar som tu strávil pár dní a je to naozaj síce malá, ale rozkošná základňa pre vodné radovánky (z centra dolu kopcom asi desať minút pešo na pláž) aj pre cyklo alebo pešie výlety do lesa. A vlakom sa dá ísť hlbšie do Šumavy, Vimperk je vraj veľmi dobrá základňa pre turistické výlety, podobne i Prachatice.
Tip 2 - južná Morava. Alebo povedzme, že si chcete urobiť výlet autom, z Bratislavy. Potom máte najbližšie južnú Moravu, a je tu čo obdivovať. Hneď za hranicami je Lednicko-valtický areál. Prenocovať sa dá v mestečku Mikulov, ktoré je a) prekrásne (jedno z mála, kde historické centrum nehyzdí hrubý prstenec nepeknej povojnovej výstavby), b) známe výbornými vínami. Ako ďalšiu zastávku pre letný výlet odporúčam Vranovskú priehradu. Najlepšie je zakotviť v dedine Vranov nad Dyjí. Samotná nie je nič moc, ale vypína sa nad ňou veľmi zvláštny zámok, ktorý miestu dodáva čarovnú atmosféru. Vo Vranove môžete stráviť aj niekoľko dní. Celkom slušný štandard ubytovania a skoro určite najlepšiu kuchyňu (okej, nič tak extra, ale výber nie je veľký) ponúka Zámecký hotel. Od neho je to štvrťhodina chôdze k vode. Je tu piesková pláž, ale oveľa lepšie je požičať si člnok a vydať sa proti prúdu. Vhodných miest na kúpanie síce nie je veľa, brehy sú väšinou dosť strmé, ale miesto je krásne.
Okrem priehrady je tu ešte ďalšia prírodná atrakcia a to je Národní park Podyjí, najmladší národný park ČR. Rozkladá sa na opačnej strane Vranova ako priehrada, pri troche kondičky sa dá ľahko urobiť jednodňový výlet cez les do Rakúska a naspäť.
Ak vám ešte ostáva čas, určite treba vidieť mestečko Telč, úplne na západe Moravy. Najprv síce prídete k nevzhľadnému predmestiu a čudujete sa, kde sa môže tá údajná krása skrývať. Potom prejdete na hlavné námestie a zrazu ste akoby na inej planéte alebo v inom veku. Centrum mesta patrí určite k tomu najkrajšiemu, čo môžete na Morave, v Česku, v strednej Európe vidieť.
Tip 3 - Český ráj. Je to na skok od Prahy, takže ideálny tip na taký dvojdňový výlet, ak si z Prahy potrebujete odskočiť niekam do prírody. Ja som sa v zime takto ubytoval v mestečku Turnov - je známe ako centrum obrábania českých granátov (pre neznalých, nejde o tie kovové). Vo vcelku slušnom hoteli Korunní princ. Mestečko ako také nie je nič extra, ale má celkom pekné hlavné námestie (zvlášť, ak je rozprávkovo zasnežené). A z centra je to taký kilometer na hranice Hruboskalského skalného mesta. To je to územie s bizarnými skalnými útvarmi, aké občas vidno v českých rozprávkových filmoch. Určite je tam pekne aj v lete, ale moja zimná návšteva bola podľa mňa ešte lepší nápad. Jednak bolo iba minimum ľudí, jednak sneh a srieň dodali miestu tú naozaj pravú atmosféru.
Kúsok na juh sú ešte známe Prachovské skály, pre ktoré je lepšou základňou Jičín.
Tip 4 - Adršpašsko-teplické skály. No a keď už som odporučil Český ráj, tak rovno dám tip na ďalšie skalné mesto. Z Prahy sa dá ísť vlakom napríklad cez Hradec Králové. Tam stojí za to stráviť jednu noc. Hradec má dve centrá, pekné staré mesto, kde sa môžete ubytovať (veľmi dobrý je penzión U svatého Lukáše). A novšie mesto, ktoré je výkladnou skriňou českej architektúry prvej polovice 20. storočia (zvlášť tzv. rondo-kubizmu). Z Hradca sa dá vlakom ísť ďalej na sever, prekrásna je cesta Podkrkonoším. Bránou do Adršpašsko-teplických skal je osada Adršpach. Úprimne povedané, takmer nič tu nie je, pár roztrúsených domov. Ale už na stanici vás obklopujú prvé bizarné skalné útvary. A je tu tiež úžasné jazierko, s krásne tyrkysovou vodou. V tom sa síce oficiálne nesmie kúpať, ale po zotmení sa do temnej vody v tichom objatí skál občas nejaká tá skupinka vrhne.
Ubytovať sa dá v penzióne Adršpach. Je to síce taká trošku archiektonicky nepodarená novostavba, zvlášť, čo sa týka interiéru, ale to vyvažuje srdečnosť majiteľov, postaršieho páru.
Okrem výletov do prírody tu turistické atrakcie nie sú prakticky žiadne a miesto je to (zvlášť večer, keď odídu autobusy s poľskými a nemeckým turistami) tiché, takže ísť sem z Prahy len kvôli tým skalám... Najlepšie by bolo tento výlet skombinovať s návštevou niektorého turistického centra južných Krkonôš, zrejme najlepšie Janských lázní.
Tip 5 - Praha. Moje prvé štyri tipy sa týkali miest, ktoré nie sú také „jasné". Ale predsa len nemôžem vynechať Prahu, pre mňa najkrajšie mesto sveta. Okrem tých najväčších a turisticky exponovaných klenotov, ako Karlov most, Staromestské námestie, Pražský hrad a podobne, má Praha kopu zákutí, kde je turistov pomenej, alebo dokonca žiadnych. V podvečer môžete zo zaplnenej Nerudovky prejsť pár krokov hore do sadov pod Strahovským kláštorom a ste, pri troche šťastia, sami v čarovnom údolí plnom zelene, s nádherným výhľadom na hrad aj na mesto. Cez deň je pekný výhľad na vedľajší Petřín. Z Hradu sa dá pešo popri Letenskej pláni dostať až do veľkého parku Stromovka, tu turistov nenájdete.
K najväčším atrakciám Prahy pre mňa patrí zoologická záhrada. V posledných rokoch sa do nej veľa investovalo. Nepoznám zoo, ktorá by mi bola príjemnejšia.
Praha, to je aj príroda. Pekné je vraj údolie Divokej Šárky na severe alebo Prokopské na juhu. Z osobnej skúsenosti viem, aký šok to je odviesť sa metrom na predmestie, prejsť pár krokov a zrazu byť uprostred lesa, na brehu priehrady, akoby bol človek kdesi na juhu krajiny a nie v hlavnom meste. Ale to je Hostivařská nádrž. (Bohužiaľ sa tu už čoskoro chystá výstavba kadejakých atrakcií. Ale zatiaľ je to krásne miesto na plávanie, člnkovanie.)
A moje tipy na ubytovenie:
Donedávna som sa v Prahe ubytovával U zlatého koně. Je to rovno pod Hradom, nad Nerudovkou, veľmi dobrá kvalita a ceny - za izbu s kúpeľňou, TV, na chodbe voľný prístup na internet, každé dve izby zdieľajú kuchynský kút tak nejak 1000 českých korún na osobu, občas viac, podľa dopytu.
Ale toto ubytovanie býva často na dlhú dobu dopredu vypredané. Čo iného? Nie najhorší je hotel Tříska. Je to na Vinohradoch, pár krokov od stanice metra. Zariadenie je pomerne zaujímavé, rôzny starý nábytok, na chodbách vo vitrínach dokonca vystavené napríklad prastaré rozhlasové príjímače a tak. Jediným a pomerne závažným nedostatkom hotela je slabá zvuková izolácia. Ak máte tichých susedov, fajn. Ak si nejaký podľa prízvuku Škandinávec dotiahne na izbu slovenskú prostitútku a tá mu medzi službami ešte lámanou angličtinou vysvetľuje, že je z Rimavskej Soboty, už je to menej príjemná noc. Veľká škoda, lebo inak by to bol naozaj celkom dobrý hotel.
Ak však chcete tiché a čarovné miesto, odporúčam penzión Dům u velké boty. Je to v tichej uličke na Malej strane. Penzión je koncipovaný ako superrodinný podnik, nemá ani vývesnú tabuľu. Je síce starosvetsky ale vkusne zariadený. Izby sú malé, bez televízora, ale príjemné. Služby na vysokej úrovni - bohaté raňajky, osobný prístup majiteľov s riešením aj takých drobností ako automatické požičanie dáždniku, ak vonku prší, a podobne. Vôbec, ak chcete niekedy svoju milú/milého ohúriť výletom v štýle medových týždňov, odporúčam kombináciu pobytu v Prahe v tomto penzióne a v Krumlove v spomínanom penzióne Barbakán.
Čechy a Morava sú jemné dobrodružstvo poznávania. Lesy nevyzerajú ako odrastené škôlky stromčekov, ako napríklad v Alpách. Lúky sú plné kvetov a vzduch po daždi vonia viac ako omamne. Ľudia sú k hosťom prívetiví. Funguje taká tá príjemná „hospodská" kultúra. V Čechách sa mi koľkokrát stane, že v krčme počujem chalapov baviť sa o nejakej udalosti z 19. storočia. Minule si vedľa mňa dokonca sadli dvaja frajeri, čo zosadli zo silných motoriek, povedal som si, no hrôza, tých nechcem počuť, ale chalani si navzájom vysvetľovali krásy Balkánu, plánovali okružnú trasu. Pohoda. Krása.
V Čechách si rád do vlaku nakúpim noviny a časopisy a v hoteli zapnem telku. Tá telka je viac ako pozerateľná, tie noviny na politických stranách jedovaté ale inak veľmi pestré a zábavné.
Funguje tu domáca kultúra. Penzióny majú názvy ako spomínaný Dům u velké boty, Dům u žluté boty, U zlatého kone. Krčmy sa volajú napríklad U zavěšenýho kafe. A to stále spomínam iba podniky z pražskej Malej strany.
A tej kreativity človek stretne na každom kroku kopu. V Znojme som zašiel na stanici na verejné WC. Ženská, čo si ho prenajala ako biznis, ho zároveň vyzdobila dosť vtipnými „inštrukciami" ohľadne používania pisoárov a podobne, fotografiami, vtipmi. Vlakový sprievodca dal decku, ktoré bolo v rovnakom kupé, ako ja, špeciálny letný detský „lístok", s letnou detskou pečiatkou, ani neviem, či išlo o inicitívu jeho alebo železníc.
Popri tom všetkom človek prehliadne aj také tie veci ako širokú rozšírenosť krčiem s hracími automatmi, nejaké to občasné „čecháčkovstvo", komplexy menejcennosti a postsocialistickú jedovitosť. Jednoducho, národ nevymiera, kultúra žije, žije príroda a ľudia ju majú radi. Fajn krajina na návštevu, aj na dlhšiu dobu.
