Globálna finančná nerovnováha
Obrovské množstvo dolárov v systéme a dlhodobé americké deficity bežného účtu, financované rozvojovými krajinami.
Dnes o tom hovorí Krugman (až príliš zjednodušujúco), minule globálnu nerovnováhu "objavil" The Economist. Ale inak, médiá sa k tejto veci dostávajú pomaly, pretože sú posadnuté krízou finančného systému, ktorá je len jedným z problémových bodov, aj keď veľmi viditeľným.
V odborných kruhoch sa o tomto probléme hovorilo už dlho, okrajovo je spomínaný aj v štúdii, ktorej som spoluautorom (okrajovo preto, že štúdia nebola o svetových financiách), sám som sa zúčastnil niekoľkých sedení v Bruseli, kde sa bavilo o tom, či globálna finančná nerovnováha vyústi do "nečakanej" krízy, alebo dôjde k postupnému prekonávaniu problému koordinovanou snahou vlád o ustanovenie nejakého nového brettonwoodskeho systému.
O globálnej nerovnováhe už veľmi dlho hovoril Daniel Gros, môj šéf, veľa sa o tomto probléme dalo čítať na stránke RGE momitor.
Finančné deriváty
Tiež nie je pravda, že nikto nepredpokladal prispenie derivátov k systémovým problémom. Už keď som si pred siedmimi rokmi robil kurz medzinárodného finančného manažmentu, kde sme s derivátmi (pravda, vo veľmi primitívnej forme) robili, sme mali v učebnici článok prebratý z Harvard Business Review, kde sa autor zamýšľal nad tým, či deriváty nezvyšujú systémové riziko. (Na tému boli odkazy aj na tomto blogu.) Iní navyše už roky upozorňovali aj na to, že modelovanie rizika sa opiera o naivnú štatistiku založenú na Gaussovej krivke - naprominentnejším kritikom bol Nassim Taleb, ale ani zďaleka nebol kritikom jediným (pekné články mával John Kay: jeden, druhý...).
Deriváty už dávno Warren Buffett označil za "weapons of financial mass destruction". Ale dokonca už dávno pred ním, pred dvadsiatimi rokmi, na podobné riziká finančného trhu poukazovali autori ako Susan Strange.
A, v neposlednom rade, na limity svojich modelov upozorňovali aj ich samotní tvorcovia. Vrátane tvorcu modelovania rizík, ktoré priamo viedlo k tvorbe cenných papierov zvaných collateralized debt obligation (CDO) - tie boli jedným z hlavných "vinníkov" zanášania globálneho finančného trhu zlým dlhom. David X. Li sa limitmi svojho prístupu nijako netajil: model je len model, nemožno ho plne brať za bernú mincu.
Systém odmeňovania vrcholových manžérov
Nad systémom odmeňovania vrcholových manažérov sa už pred dlhými rokmi pozastavoval Peter Drucker. V roku 1984 navrhoval, aby plat vrcholového manažéra nebol vačší ako dvadsaťnásobok platu najnižšej vrstvy zamestnancov podniku. (Odkaz v tomto článku v Business Week.) Samozrejme, nebol ani zďaleka jediný, kto proti tomuto chorému systému brojil.
A tento víkend to pekne zhrnul Tim Hartford vo svojom stĺpčeku Undercover Economist vo Financial Times, vo vzťahu k investičným manažérom.
No, a čo nás čaká? To, znovu treba zopakovať, nikto presne nevie. Ale nevyzerá to dobre.
Pri obrovských záplavách v južnom Anglicku niekedy pred dvoma rokmi našli reportéri uprostred vody chlapíkov sediacich na vyvýšenine pred zaplavenou krčmou, ktorej boli majiteľmi. Spokojne popíjali šampanské a užívali si západ slnka.
"Nemali sme to ani poistené. Všetky naše úspory sú v hajzli," povedal reportérom jeden a nevzrušene načal ďalšiu fľašu.
Bral by som si z nich príklad.
