There is no extravagance more prejudicial to the growth of national wealth than the wasteful negligence which allows genius that happens to be born of lowly parentage to expend itself in lowly work.“ Toto povedal
- Alfred Marshall
- Friedrich von Hayek
- Friedrich Engels
- Leonardo da Vinci
Alfred Marshall.
Ktorá z nasledujúcich krajín má najvyššiu produktivitu práce, meranú ako pridaná hodnota na osobu?
- Belgicko
- Francúzsko
- Luxembursko
- Nórsko
- USA
USA.
Ktorá z nasledujúcich krajín má najnižšiu produktivitu práce, meranú ako pridaná hodnota na odpracovanú hodinu?
- Belgicko
- Francúzsko
- Luxembursko
- Nórsko
- USA
USA.
Bez pomôcok – čo nesedí na vete „ak má krajina A vyššiu produktivitu práce ako krajina B, oplatí sa investovať (budem mať vyššie zisky) v krajine A“?
Skoro všetko. Zisk je rozdiel medzi vloženými prostriedkami a tržbami z predaného tovaru či služieb (stačí takto, nemusíme teraz zachádzať do detailov účtovníctva). Na tvorbe zisku má podiel celý rad faktorov, náklady na vstupy (pracovnú silu atď.), saturácia trhu investičnými prostriedkami (výrazne ovplyvňuje prvý faktor), ceny, za ktoré je daný výrobok možné predať, a podobne. Ak mám vysoko produktívneho pracovníka, ale stojí ma toľko, že sa mi oplatí najať v inej krajine za rovnakú cenu štyroch, každého menej produktívneho, ale spolu viac, ako toho jedného vo vysoko produktívnej krajine - kde budem chcieť investovať?
Už lepším ukazovateľom je pohyb produktivty práce, ktorý mi ex post dovolí vysvetliť pohyb ziskov, najmä, ak rast produktivity nebol očakávaný. Ak investičný trh nečaká vysoký nárast produktivity v krajine X, podnikatelia, ktorí tam investovali, kúpili výrobné faktory výhodne a získavajú na tom.
Stabilne vysoká alebo stabilne rastúca produktivita práce môže byť indikátorom dlhodobej stability hospodárstva danej krajiny a teda takto okľukou určitým indikátorom bezpečnosti mojich investícií, a teda určitým stimulom. Ale vysvetľovať ním investičné rozhodnutia ako také je dosť nezmyselné. Na to sa treba pozerať na mikroštruktúru a kontext jednotlivých sektorov.
Ak spočítame súkromné aj verejné výdavky obyvateľstva na sociálne služby (poistenie voči nezamestnanosť, zdravotné výdavky, dôchodkové sporenie, sociálne dávky), ich podiel na HDP dosahuje v USA (rok 2001)
- 9 %
- 15 %
- 18 %
- 25 %
25 %.
Ak spočítame súkromné aj verejné výdavky obyvateľstva na sociálne služby (poistenie pre nezamestnanosť, zdravotné výdavky, dôchodkové sporenie, sociálne dávky), ich podiel na HDP dosahuje v EÚ (EÚ 15, rok 2001)
- 50 %
- 40 %
- 35 %
- 27 %
27 %.
V diskusiách o európskom sociálnom modeli sa často zdôrazňujú verejné výdavky na sociálnu politiku. Ak však započítame aj súkromné výdavky, vidíme, že medzi EÚ a USA nie je prakticky žiadny rozdiel v celkovom objeme. Tie súkromné navyše nie sú v drvivej väčšine dobrovoľné individuálne výdavky, ale nejakým spôsobom povinné buď pre zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Rozdiel sa prejavuje nie v objeme výdavkov, ale v pokrytí, ktoré je v USA nižšie. Dávajú napríklad dvakrát toľko na zdravotníctvo – model decentralizovaného zdravotného poistenia je mimodriadne drahý - ako také Švédsko, ale majú 40 miliónov ľudí bez zdravotného poistenia.
7. Rozdiel medzi zamestnanosťou mužov vo veku 25 až 54 rokov medzi USA a EÚ 15 je
a. 5 percentuálnych bodov
b. 10 perc. bodov
c. prakticky žiadny, menej ako jeden perc. bod
d. merateľný iba počas jasnej júlovej oblohy
Medzi úrovňou zamestnanosti v USA a EÚ v tomto segmente nie je prakticky žiaden rozdiel (podľa niektorých údajov dokonca o zlomok percenta vedie EÚ).
Rozdiely sú oveľa znateľnejšie (s vyššou zamestnanosťou v USA) pri porovnaní v zamestnanosti žien, alebo pri mladších a starších zamestnancoch.
8. Ktorý z nasledujúcich výrokov je pravdivý? (Vyslovený v tejto konkrétnej podobe Richardom Freemanom, harvardským profesorom ekonómie, členom National Bureau of Economic Research, v roku 2004.)
a. „Reálne mzdy za posledných tridsať rokov v EÚ rástli prakticky vo vzťahu ku všetkým zamestnancom“ kým USA charakterizujú „tri dekády klesajúcich reálnych miezd priemerných zamestnancov“.
b. „Produktivita práce v EÚ za posledné desaťročie vôbec nerástla, podobne ako európske priemerné mzdy.“
c. Nemecko produkuje viac pivárskeho chmelu ako Čína.
d. Väčšina čilských dôchodcov poberá svoje penzie z kapitalizačného piliera.
Prvý výrok sedí.
Údaje ako také sú to nezaujímavé, minimálne ako trendy ich ovláda každý, kto len trošku pozná obraz ekonomiky USA a EÚ. Len na doplnenie: reálna mzda výrobných pracovníkov je v USA doteraz nižšia ako v roku 1973. Ale napríklad aj priemerná mzda meraná za všetkých mužských zamestnancov stagnovala (ženám stúpala) až do roku 1996 (potom stúpala do roku 2001, kedy začal opäť pokles). Ale článok, z ktorého je Freemanov citát, má kopu iných, zaujímavejších postrehov tohto známeho ekonóma ohľadne údajných rozdielov medzi USA a EÚ.
9. A ako bonusová otázka: Kto vyslovil nasledujúci výrok (do pozornosti dávam citát v kurzíve)?
“’Reálna kúpyschopnosť odrobenej hodiny sa znižuje.’ Priemernej odrobenej? Mediánu? Dolného kvartálu? No priemernej to nemôže byť, lebo priemerná produktivita rastie…”
a. Juraj Draxler
b. Nadežda Krupská
c. Michal “lehu” Lehuta
d. Stará “baba” Blašková
Samozrejme, Michal Marián Augustín Lehuta, významný slovenský pataekonóm. (Hint: labour productivity grows, so what?)
