Britský dôchodkový systém je dosť komplikovaný. Skladá sa z troch úrovní. Základný štátny dôchodok, ktorého výpočet sa neodvíja od príjmov (odvodov) počas pracovného života. Druhá vrstva, ktorá môže mať podobu zamestnaneckého dôchodku, nezávislého súkromného penzijného poistenia, alebo štátneho dôchodku (ale už príjmovo-linkovaného). A tretia vrstva, dobrovoľné pripoistenie.
Tí najchudobnejší sú mimoriadne závislí na prvej vrstve. S rastúcim príjmom sa situácia mení a pre veľkú časť ľudí dosahuje príjem z druhej vrstvy tretinu až polovicu dôchodkového príjmu. (Presnejšie čísla sa odhadujú veľmi komplikovane, kvôli fragmentovanosti systému.)
V 90-tych rokoch, keď sa prvýkrát začalo v Európe hlasnejšie hovoriť o problémoch dôchodkového zabezpečenia, zvyklo sa poukazovať na Britániu ako na príklad krajiny, ktorá „nemá dôchodkový problém". Prepočty ukazovali, že dôchodkové fondy (zamestnanecké aj nezávislé) majú svoje záväzky plne pokryté aktívami.
Nuž, časom sa v mnohých prípadoch ukázalo, že tie aktíva v skutočnosti dostatočné nebudú. A zamestnanecké fondy sa tiež ukázali ako atraktívne sústo pre „šikovných" manažérov, ktorí odtiaľ prelievali prostriedky do materskej firmy. Tá však občas krachla a diera v dôchodkovom fonde vyšla najavo.
Sporitelia skrachovaných fondov dostávali z garančných prostriedkov maximálne 80 percent dôchodku, navyše často od neskoršieho veku, než na aký mali pôvodne nárok.
Podrobnosti v článku na portáli novín The Guardian:
http://www.guardian.co.uk/business/2007/dec/17/pensions
A mimochodom, aké je porovnanie so situáciou na Slovensku? Slovenský „druhý pilier", založený na komerčnom spravovaní aktív, má lepšie poistky proti defraudáciám ako britský systém zamestnaneckých dôchodkových spoločností (aj keď ten tiež nebol bez poistiek, ktoré sa mnohým zdali dostatočné). Ale pocit bezpečia nie je namieste. Akonáhle má niekto právo investovať nejaké aktíva, môže tak urobiť v prospech svoj a neprospech klienta. A pri fondoch, kde sa kumulujú celoživotné úspory státisícov ľudí, bude treba o nejakých 15-20 a viac rokov dávať naozaj pomerne veľký pozor.
P.S. Pre tých, čo penzijnú problematiku sledujú pravidelnejšie a trochu do hĺbky pripájam link na prezentáciu Nicholasa Barra z minulého roku, ktorá trochu rozširuje jeho známe analýzy dôchodkových mýtov:
http://www.aiosfp.org/eventos_seminarios/seminario_safp_cieplan/nicholas_barr.pdf
