V stredu som sa nudil ako pes na veľkej konferencii o globalizácii, ktorú usporiadala Európska komisia. Musel som tam byť, keďže som jedným z troch autorov správy, od ktorej sa celá diskusia odvíjala. Pôvodný plán bol, že medzi rečníkmi budú hlavne rôzne akademické celebrity. Nakoniec to ktosi zmenil a prakticky všetky príspevky prednášali politici a byrokrati. Prvá polovica dňa bola ešte vcelku slušná, padali zaujímavé poznámky a výmeny názorov, potom to šlo veľmi rýchlo dolu vodou, fráza za frázou.
Na druhý deň som si plánoval vypočuť Georgea Sorosa. Soros má s naším inštitútom veľmi dobré vzťahy, takže pred dvoma týždňami požiadal, aby mu CEPS sprostredkoval európsku prezentáciu jeho najnovšej knihy. Inštitút rozposlal elektronické pozvánky členom a spolupracovníkom a strhlo sa peklo - do dvoch hodín bolo nutné vyvesiť oznam, že registrácia je uzavretá. 400 ľudí skončilo na waiting liste.
Tak som rozmýšľal, či tam vôbec ísť (ako zamestnanec mám určité možnosti, aj keď som nebol na registračke). A nakoniec som ani nešiel, čo sa budem tlačiť v dave na nejakú celebritu.
Tlačenica vraj bola poriadna. Soros tvrdo horoval za zavedenie oveľa prísnejšej regulácie finančných trhov. Napadol celú neoklasickú ekonómiu s jej posadnutosťou ekvilibriami ako zlý spôsob chápania reality. Atakďalej. Nebolo tam nič nové, ale niektorí moji kolegovia vzdelaní v čisto mainstream ekonómii to brali ako šok. No, hovorím si, načo by som tam bol býval chodil, to isté by som odprednášal ja.
Ale od toho Sorosa to má asi predsa len väčšiu váhu : )
