Hĺbka, detail... a lesk
Hollywoodský film sa podobá plagátu, občas veľmi pekne nakreslenému. Francúzsky film, aj keď je to komediálny, oddychový kúsok, zvyčajne podáva ľudí trojrozmerne. Proste má hĺbku. Asi najviac to vidno na zobrazovaní vzťahov mužov a žien. V americkom filme by Valérie Kaprisky nikdy nemohla hrať rozkošnú bláznivú cigánku, akú hrala v La gitane, kde sa z nej takmer zblázni starnúci bankový manažér a nevie, či ju má prizabiť alebo kvôli nej obísť celý svet...
Špiónsky thriller vo francúzskom poňatí môže chvíľkovo vyzerať ako klasický únikový žáner, ale rozdiel je v detailoch... niečo v tých jemných vráskach okolo hlbokých očí Monicy Bellucci upomína na vzdialenú, chladnú realitu.
Vo francúzskej kinematografii tiež stále pretrváva to hlavné z ducha Novej vlny: hravosť. Tá sa často prejavuje ako nenásytnosť pri objavovaní svetla a priestoru. Lesk v prednom skle auta mierne zatieňuje hlavných hrdinov, kamera kĺže hore a dolu obrovským schodiskom. Takáto hravá nenásytnosť ma v poslednom čase najviac oslnila vo filme L'appartement. Príbeh je klasické mysteriózne zauzľovanie až do odhalenia nejasných a časom zlovoľných pohnútok jednej z postáv, aké poznáme aj z Hollywoodu. Ale čo robí tento film špecifickým je práve tá nekonečná hra s priestorom. Tento kúsok z roku 1996 je mimochodom zaujímavý aj tým, že jeho režisér po takomto sľubnom začiatku už žiaden ďalší film nenatočil a stratil sa v histórii. Podobné opíjanie sa priestorom ponúka o niečo novší film Bon voyage so skvelou nestarnúcou Isabelle Adjani.
Tvoria kino už storočie...
Francúzi film vynašli, vo Francúzsku sa zrodili aj prvé filmové triky. Neskôr Francúzi vytvorili alebo spoluvytvorili určité žánre. Napríklad policajné komédie. Ak nerátame niektoré nemé grotesky (Keystone Kops), filmy s nešikovnými policajtami do histórie vniesla až séria o žandárovi zo St. Tropez a tri filmy s Fantomasom a nezabudnuteľným komisárom Juveom.
Francúzi pomerne významne spolutvorili aj žáner akčných policajných filmov. V dobách, keď Jean-Paul Belmondo už rutinne liezol po strechách Paríža za vrahmi, sa Američania z veľkej časti ešte spamätávali z westernov s Johnom Wayneom. (Aj keď im nikto nezoberie prelomovú Francúzsku spojku.)
Hollywood si po inšpiráciu do Francúzska masovo chodí dodnes. Niekedy sa ten remake ešte dá pozerať (A bout de souffle -> Breahtless), niekedy menej (Nikita -> The Assassin/Point of No Return) a niekedy by tá hollywoodská verzia asi mala mať nálepku s varovaním pred možným poškodením zdravia (Le diner de cons -> Dinner for Schmucks)
Napriek kopírovaniu sa Hollywood na Francúzov dodnes v niektorých veciach v podstate nechytá. Jednou sú kaskadérske kúsky. Automobilová naháňačka v americkom filme - nuda, radšej pretočiť na ďalšiu scénu. Výnimkou je legendárna scéna z Francúzskej spojky. To napríklad také naháňačky v Taxi...
Ďalšia vec: na rozdiel od Američanov majú Francúzi parkour a free running. A tým pádom neuveriteľné filmy ako Yamakasi alebo Banlieu 13 (Warning: Don't try this at home). Trochu to platí aj pre bojové scény. Thajský box vo filme Chok Dee má predsa len inú razanciu ako natupírované boje v Rockym.
Čo stojí za pozretie?
Francúzi točia filmov veľmi veľa a doma sú veľmi populárne. V dvoch európskych krajinách chodí po niektoré roky viac divákov na domáce filmy ako na Hollywood: vo Francúzsku a v Čechách. Ale do medzinárodnej distribúcie sa ich veľa nedostane. Na druhej strane, ak sa človek prehrabáva filmami v predajni DVD alebo hľadá na internete, chvíľu trvá, kým nájde tie lepšie filmy. Takže ponúkam svoje tipy.
Francúzi robia zaujímavé drámy, napríklad historické ako dvojfilm Jean de Florette a Manon des sources či Les misérables (veľmi silné sú najmä scény na začiatku, potom je z toho už taká rozťahaná historická dráma). Alebo komorné zádumčivé príbehy zo života. Či hororové psychologické drámy s použitím špičkových filmových trikov ako napríklad Ne te retourne pas.
Ale v nasledujúcich riadkoch predstavím dva žánre, ktoré dominujú objemom výroby aj tým, že sa s nimi proste francúzska kinematografia tradične spája: komédie a akčné či policajné filmy.
Komédie
Vždy sa oplatí vracať ku klasike. Z filmov s Louisom de Funès mám najradšej Oscara, L'aile ou la cuisse/Stehienko alebo krídelko (ktorý je celý na Youtube) a dve zo žandárskej série: Žandár zo St. Tropez a najmä Žandár sa žení.
Kedysi som nemal veľmi rád filmy s ďalším klasikom komédie, Pierrom Richardom. Ale postupom času som si ho vcelku obľúbil. Veľmi milý je Un chien dans un jeu de quilles, ale podľa mňa jeho najlepšia komédia je A gauche en sortant de l'ascenseur. Takmer celý film sa odohráva v priestore dvoch susediacich bytov a medzi štyrmi osobami (jednu z nich hrá neuveriteľne rozkošná Emanuelle Béart). Takže je to rovnaká kategória ako hore uvedený Oscar, Almódovarove Ženy na pokraji nervového zrútenia, alebo, mimochodom, ďalšia skvelá španielska vec La Comunidad (kde hlavnú úlohu hrá tiež Carmen Maura).
Ďalšia klasika sú filmy s Belmondom. Osobne mám rád L'animal/Zviera, kde hrá s rozkošnou Raquel Welch. A úplne na zjedenie je Joyeuses pacques/Veselú Veľkú noc. Tento film je celý na Youtube - treba preskočiť dosť hlúpe úvodné scény, potom film naberie inú kvalitu.
Francúzi majú komédie bláznivé, akčné, jemné aj také s anglickým humorom. Ale väčšinou sú preplnené slnkom (aj doslova) a sú skôr láskavé ako cynické. A to aj vtedy, keď sú to komédie o impotencii (La débandade) či iných sexuálnych problémoch (7 ans de mariage), o nezamestnanom vandrákovi (skvelý Gérard Depardieu) či o zlatokopke, do ktorej za zamiluje chudobný úradníček (Hors de prix s Audrey Tatou - tento film je tiež celý na Youtube).
Z policajných komédií milujem L'Opération Corned Beef (Jean Reno) a úplnou lahôdkou je extrémne bláznivá komédia Nos amis les flics.
Z takýchto nových komédií sú výborné tiež Gomez et Tavarèz, Camping alebo L'enquête Corse (Jean Reno a Christian Clavier, plus Caterina Murino).
A zvláštnou kapitolou sú komédie nového typu, s veľmi, ale veľmi špecifickým druhom humoru ako Astérix et Obélix: Mission Cléopatre (celý film je na Youtube), Astérix aux Jeux olympiques alebo OSS 117: Le Caire, nid d'espions.
Policajné, špiónske a akčné
Osobne mám z tohto žánru rád takmer hocičo s Alainom Delonom. Napríklad Pour la peau d'un flic alebo Trois hommes à abbatre .
Krásnu trilógiu z policajného prostredia vyrobili Claude Zidi (režisér) a Didier Kaminka (scenár): Les ripoux (celý na Youtube), Ripoux contre ripoux (tiež celý na Youtube) a najlepší je asi záverečný Les ripoux 3. Mimochodom, ten soundtrack - môže niečo znieť klasickejšie francúzsky?
Pekné sú aj jednoduchšie ladené policajné filmy s Belmondom, ako Le marginal (mimochodom, pekný soundtrack od Ennia Morricone, aj keď ešte lepší je ten k Le professionnel). Alebo naopak nekonečne smutná dráma Le choix des armes (hrá Yves Montand, Gérard Depardieu a Catherine Deneuve).
V tomto žánri Francúzi úplne spoľahlivo konkurujú Hollywoodu aj, čo sa týka remeselného prevedenia. Dokonalá kamera, strih, kostýmy. Ale ostáva tam aj tá hĺbka, detail a lesk. Z tých najnovších dokonale mrazivo pôsobí do autenticity štylizovaná Un prophète alebo drsná glamour gangsterka Truands.
Záver
Proste, francúzska kinematografia je oveľa, oveľa bohatšia ako pár filmov od Luca Bessona alebo nejaký ten povinný „umelecký" film od bizarne prechvaľovaného François Ozona.
V časoch cenovo dostupných DVD, Youtube a iných internetových vymožeností už sú tieto kúsky, chvalabohu, konečne aj ľahko prístupné.
Šarm, chuť silného vína a krásnych žien, rozkošný humor, bolesť, melanchólia, história jednej veľkej krajiny, špinavé, rozľahlé a krásne ulice Paríža, zadúšajúce teplo Provence, dážď a mráz Picardie, sex, láska, múdrosť ulice, chlad osamelosti jedného proti všetkým, teplo ženy aj nakrátko existenčne uisťujúci východ slnka nad secesnými bulvármi a scény podfarbené hlasom Yvesa Montanda či večnou harmonikou... to všetko je dnes na dosah ruky.
