Pravda, médiá zďaleka nelovia iba medzi absolventmi žurnalistiky, ide skôr o zle nastavený vysokoškolský systém. Faktom je, že problémy s komunikáciou, so základnou prácou s informáciami majú absolventi slovenských vysokých škôl všeobecne. Mediálna práca to len odhaľuje v plnej nahote.
Netreba ani hlbšie analýzy, stačí si prebehnúť úvody spravodajských príspevkov. Televízna správa napríklad začína vetou astronómovia sa zhodujú, že o betlehémskej hviezde sa hovorí iba v Evanjeliu... (teraz už neviem, v ktorom, tuším, podľa Lukáša). Prirodzene inteligentne uvažujúci človek s inštinktívnym chápaním, čo je relevantný zdroj informácií a čo nie, jednoducho takúto vetu nenaštylizuje. Kúpať sa dá aj v ľadovej vode, tvrdia otužilci, hlása zas nejaký titulok v SME. Už chýbajú iba formulácie typu Na jar sa lesy zazelenajú, hovoria horári.
Pritom toto sú len dva úplne náhodné príklady. Slovenské médiá sú vyslovene zavšivené formuláciami, ktoré sú nelogické, prekrúcajú fakty alebo proste neposkytujú zaujímavé informácie.
Som fanúšikom projektu SPW. Gabo Šipoš si zoberie nejaký článok a dosť inteligentne opíše, čo v ňom škrípe. Takýto prístup ale zanecháva dojem, že článkov, ktoré obsahujú nejaké chyby, sa nájde tak niekoľko týždenne. V skutočnosti by si človek mohol KAŽDÝ DEŇ takto zobrať denníky a prepisy hlavných televíznych spravodajských relácií - s červenou fixkou v ruke by sa za večer celkom zapotil.
Preto by sa mi zdalo celkom zmysluplné, ak by niekto robil aspoň trochu systematickejšie porovnávania. Napríklad z času na čas zobral ak nie celé výtlačky, tak aspoň prvé tri strany hlavných denníkov a tie porovnať. Ešte lepší prístup by bolo porovnávanie na základe nejakých referenčných bodov:
Pokojne by som systematicky za týždeň porovnal, aké špecifické témy (najmä v prílohách), priniesli za jeden týždeň napríklad české denníky a porovnal to so slovenskými. Na českej strane by sme potom mali, že MF mala prehľad kvality školských jedální, prílohu o zámkoch a vôbec kvalite zabezpečovania domácností, Lidové noviny prehľad predávaných typov vianočných stromčekov (od smreka obyčajného po jedľu kavkazskú)... atakďalej, bolo by toho veľa. Na slovenskej strane by pravdepodobne nič originálne nebolo. A to ešte nehovorím o kvalite spracovania tém. Česi to vedia spraviť stručne, prehľadne, slovenské noviny majú málokedy naozaj dobré spracovanie. Je na pretrase zdravotné poistenie? Čo takto spraviť stĺpčeky s opisom základných typov zdravotníctva v Európe, mapku, článok ilustrujúci nejaké konkrétne životné skúsenosti? Dôchodkové systémy - to isté. V slovenskom médiu však téma skončí zavšivená od klišé, prepolitizovaných formulácií a kvázi autoritatívnych vyjadrení (Martin Chren: „ekonómovia sa zhodujú...").
Okrem toho by som vytvoril niečo ako desatoro novinárskej práce a hodnotil, ako ho príspevky spĺňajú. Bohužiaľ, pri tej mediálnej mizérií treba začať takto od podlahy, jednoduchými, až triviálnymi bodmi.
Veľa záleží na postojoch vedúcich vydaní a šéfredaktorov. Pretože za kvalitu zodpovedajú najmä oni.
Ideálny stav je, ak existuje nejaké kontinuum medzi intelektuálnou sférou (prípadne tiež svetom biznisu a politiky) a médiami. V kolíske žurnalistiky, Veľkej Británii, je v nebulvárnej časti tlače funkcia médií ako križovatky týchto svetov zjavná. Dokonca aj vo vedľajších Čechách, do určitej miery: na komentárových stránkach denníkov sa popri profesionálnych komentátoroch bežne zjavujú ľudia z akademickej sféry, občas niečo analytické napíšu biznismeni. A komentáre od profesionálov, analytikov v spravodajských článkoch sú často naozaj výsledkom dialógu medzi novinárom a špecialistom, vyžiadané na osvetlenie problému - nie ako na Slovensku, kde prakticky vždy ide o to, natlačiť do príspevku ešte ďalšie klišé, aby sa nepovedalo, že článok nevyjadruje názory viacerých strán. Zavolajte Mesežnikovovi...
Na Slovensku nemôžeme tak skoro čakať, že majitelia médií budú mať záujem zamestnať ľudí, ktorí predtým fungovali v biznise. Alebo, že akademici budú schopní pravidelne písať pre médiá príťažlivé články. Že novinári sa budú bežne stretávať s vysokoškolskými profesormi a na základe neformálnych debát občas vzniknú zaujímavé témy. Na to nie je v krajine nijaká intelektuálna elita.
Napriek všetkému treba vo verejnej sfére do témy kvality médií tvrdo udierať. Ak chceme mať kvalitnejšiu politiku, občianske aktivity, nie je iné východisko. Jeden novinár s rozhľadom dostihového koňa vôbec neprekáža, ani dvaja, ani stovka - môžu byť veľmi užitoční. Ak sú však takí prakticky všetci, spoločnosť má problém.
