Včera som cestoval vlakom z Edinburghu do Yorku. Začal som si listovať edinburgským študentským časopisom The Student. Založil ho v 19. storočí Robert Louis Stevenson, ale napriek „bohatej tradícii“ je to také nemastné-neslané periodikum. Už vôbec sa nedá porovnať s dvoma novinami, ktoré vydávajú študenti v Yorku. Jedny z nich každý rok vyhrávajú ocenenie študentské noviny roka (súťaž organizuje Guardian, ale v porote sú rôzne novinárske celebrity, ako Jon Snow z Channel 4 a podobne), ale aj tie druhé sú podľa mňa špičkové.
Tak si teda čítam, pozerám z okna, zase listujem. Zrazu, pozrime sa, vidím článok o Slovensku. No, už od prvých riadkov dosť hrôza. Na úvod samé obligátne klišé o tom, ako krajinu v 90-tych rokoch viedol „bývalý boxer Mečiar“ (ktorý akurát tak pár mesiacov chodil do amatérskeho klubu) a bez referenda „vytrhol krajinu“ zo spoločnej republiky s Čechmi (akoby to bol jednostranný akt). Naštastie dnes reformná vláda zaviedla rovnú daň, vďaka jej prehľadnosti vyberá viac daní ako predtým, pretože ľudia sa už toľko nevyhýbajú daňovým povinostiam (ani slovo o nejakom súčinnom zvýšení DPH a podobne). A potom už len nasledujú samé perličky. O tom ako v malom mestečku „Devinsk Nove Vesz“ vyrábajú autá s názvom „Tuareg“ (ani zmienka o tom, že ide o firmu Volkswagen). Rómovia na Slovensku sa delia do troch klanov, z toho dva sú usadené a jeden kočovný. Polovica Slovákov býva v socialistických domoch, ktoré sa nazývajú „plankenaky“.
Atakďalej. No, to už som si povedal, že toto je úbohé aj na študentský plátok a vtedy som si všimol...že už nečítam The Student. Ten som medzičasom odložil, a začal som listovať v The Times, ktoré som si kvôli zachovaniu prehľadu kúpil na stanici.
Tak som milé Timesy zase poskladal a hneď po napísaní tohto blogu putujú do koša. Také sú britské médiá. Ponúkajú hádam najširšiu kvalitatívnu škálu na svete. Od absolútnej špičky, ako sú niektoré televízne produkcie, či tlačené periodiká, až po polobulvár The Independent, ktorí čítajú všetci, čo sa hrajú na intelektuálov, alebo The Times, kedysi hádam najslávnejšie noviny sveta (kvalitu posúdiť neviem), dnes už ani extra slávny a už vôbec nie nejako osvietený plátok.
(Mimochodom, autor, David Aaronovitch, zároveň pracuje pre The Guardian. No, asi to skutočne bude o sile inštitúcie a jej mechanizmov.)
