Čím sa zoberám

Nasledujúce tri mesiace sa budem venovať svojej diplomovej práci. Porovnávam dva neomarxistické prístupy k politickej ekonómii. Prvá škola, „otvorený marxizmus“ je zkradlový obraz pravicového libertarianizmu (pomerne populárneho u nás medzi študentami znechutenými kostnatosťou klasických ekonomických modelov a očarených myšlienkou všeobecnej spoločenskej rovnováhy sprostredkovanej trhovou výmenou - viď. nadácia F. A. Hayeka a podobne). Podobnosť je jednak v ideológii – jeho predstavitelia broja proti štátu, akurát, že na rozdiel od svojich pravicových náprotivkov aj proti trhu. Ale hlavná spriaznenosť je v metodológii a epistemológii – prístup k realite tkvie v jej radikálnom zjednodušení do niekoľkých schém. Podobne ako pravicoví libertariáni, „otvorení marxisti“ radi diskutujú o „ekonomických“ témach, ale začínajú vždy teóriou, neradi sa zaoberajú hrubými faktami. Druhý smer, ktorým sa vo svojej diplomovej práci zaoberám, je francúzska škola régulation. (Pri preklade do slovenčiny – regulačná škola - podobne ako do angličtiny, sa stráca podstata prístupu, pretože slovo regulácia evokuje nejakú ústrednú regulujúcu moc, čo je však zavádzajúce. Régulation je krkolomné, ale v tejto chvíli sa francúzskeho slovíčka budem držať i keď boj je, podobne ako v kontexte angličiny, vopred prehraný.) Škola régulation je prístup úplne opačný od otvoreného marxizmu. Jej predstavitelia sú významní ekonómovia (najvýznamnejší, Michel Aglietta, je okrem iného poradcom - pravicového – francúzskeho premiéra) , ktorým ide v prvom rade o uchopenie reality. Prebrali veľkú časť Marxových konceptov a prehĺbili ich. Zaoberajú sa analýzou takých fenoménov, ako je inflácia, fluktuácia ziskov, pohyby miezd a podobne, ibaže nie čiastkovo, ale v rámci jednej teórie. A jej základom je – čo je zaujímavé – teória hodnoty ako odrazu práce („labour theory of value“), ktorú dokonca aj niektorí marxistickí ekonómovia opustili. Teória hodnoty založenej na práci je pre marxistickú politickú ekonómiu niečo ako mystérium Svätej trojice pre kresťanskú vierouku. Dá sa bez nej teoreticky zaobísť, ale ak ju nepochopíte – pričom pochopenie môže trvať poriadne dlho – neobsiahnete celú filozofiu. Pravda, kým pri Sv. trojici ide o to, dostať sa za hranice rozčlenenia „rozum/viera“, teória hodnoty ako odrazu práce vyžaduje skôr aplikovanie prísnej logiky.A to je práve to, čo skúmam. Prečo sa logika pri určitom smere politickej ekonómie stráca. Nahrádza ju viera – ale nie ako uvedomelosť hraníc sféry „rozumu“, ale ako fetišistické naplnenie technických termínov metafyzickým významom.