NATO nielenže už koncom 90-tych rokov bombardovalo Juhosláviu, medzitým sa začalo vojensky angažovať napríklad v Afganistane.
Vývoj ide rýchlo dopredu a dnes je dokonca na stole návrh, iba neoficiálny, zato podporený vplyvnými osobnosťami, aby NATO zjednodušilo velenie a aby sa politické rozhodnutia neprijímali jednohlasne ale nadpolovičnou väčšinou. Aha, a aby sa zdôraznila možnosť krajín NATO udrieť jadrovým úderom ako prví.
Nuž, pod termín "obrana" sa zmestí teoreticky kadečo. Aj "preventívne" vojny. Uvidíme, či tie isté kruhy (napríklad Šebej a jeho partia), ktoré kedysi zdôrazňovali, že NATO je iba nejaké medzivládne zoskupenie, sa aspoň nejako ohradia voči snahám potlačiť princíp jednohlasnosti . Ono ale NATO týmto ľuďom veľmi nezvykne vadiť, nech už sa rozhodnutia prijímajú hocijako, vedú ho predsa dobré USA.
Tá nezávislosť menších krajín, je, pravda, naozaj iba formálna. Krásne sa to ukazuje na príklade plánov na umiestnenie Radaru tu v Čechách (čo, pravda, nie je aktivita NATO, ale USA). Keď Američania rozhodli, že umožnia pobyt v zariadení aj ruským dôstojníkom, ani sa nenamáhali to zabaliť do nejakej floskule, že o toto konzultovali aj s českými partnermi. Paradoxne sa okolo ani nie symbolickej potenciálnej prítomnosti ruských vojakov, a tým aj voči radaru, zdvihla v Čechách vcelku slušná vlna nevole.
Nehovorím, že Slovensku je členstvo v NATO na škodu. Ale rozhodovaniu v rámci tejto organizácie treba venovať vysokú pozornosť. Aby sme postupne nestratili aj tú formálnu zvrchovanosť pri podielaní sa na vojenských akciách vo veľmi vzdialených častiach sveta.
