1) vláda si vytvorila umelé problémy
Nechce ich riešiť, ale potrebuje vykazovať aktivitu, tak sa v týchto témach vŕta. A vŕta a vŕta.
Ťahačky okolo zdravotného poistenia. Vypúšťajú sa rôzne návrhy - zavedenie širokého okruhu osôb, ktoré by boli povinne poistené v štátnej poisťovni, zakázanie tvorby zisku neštátnym poisťovniam. Tieto návrhy úplne zjavne nie sú výsledkom nejakého plánu a systematickej prípravy. Proste, len aby bolo o čom schôdzovať. Nakoniec sa možno niečo určí, ale netušíme, čo.
Podobné sú tančeky okolo dôchodkového systému. Predstavitelia Smeru vypustili kopu rôznych výrokov - skresáme druhý pilier, neskresáme druhý pilier, zdobrovoľníme vstup do druhého. A dnes sú presne tam, kde začali, nikto netuší, čo vlastne by mal kto meniť. Medzitým sa stratil čas, keď sa dalo pracovať na čiastkových legislatívnych úpravách doťahujúcich fungovanie druhého piliera a hlavne na analýzach fungovania systému, ktoré by boli podkladom pre ďalšie kroky.
2) Smer kašle na ochranu životného prostredia
V tom lepšom prípade ich to nezaujíma. V tom horšom sa k ničeniu prírody radostne hlásia. Štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Muňko otvorene hovorí, že na Slovensku chránime príliš veľa územia.
Predstavitelia Smeru nikdy nemali vyjadrenia k bezmyšlienkovitému stavaniu kociek zo skla a ocele, neotvorili diskusiu k rozumnému územnému plánovaniu.
Zato vláda neprehľadne dosadzuje nových šéfov národných parkov. Plánuje stavať nové diaľnice a poistiť sa jednoduchším vyvlastňovaním.
Úprimne povedané, tento aspekt vládnutia Smeru ma znepokojuje najviac. Veľa vecí nenažratého bačovania sa dá napraviť za pár mesiacov. Ale kde raz nastaviate budovy alebo postavíte zjazdovku, les vám tam za rok nevyrastie.
3) Smer je permanentná opozícia
Existuje jediný moment, kedy by mal človek pri prejave predstaviteľa Smeru pocit, že sa práve tvorí POLITIKA? Existujú v tých prejavoch nejaké pevné body, na ktorých sa pomaly stavá budúcnosť?
Nie. Akurát sa stále kričí. Keď hovorí premiér minister, či funkcionár strany, prakticky vždy sa nejako obraňuje proti nejakému reálnemu či zdanlivému útoku. Čiastočne nahnevane obranná, čiastočne vyrývavá rétorika.
Veľa sa hovorí vo frázach, chýba akékoľvek budovanie vízie. Chýbajú momenty objasňovania určitých hodnôt.
Nervózne rečnenie. Ani chvíľka povzneseného, motivačného prejavu.
Čo potrebuje Slovensko?
Slovensko potrebuje cieľavedomé riadenie. Nie ďalšie „reformy" pre palcové titulky, ale sústavné, systematické zmeny.
V mnohých prípadoch sa dá hovoriť o veľmi konkrétnych krokoch.
Veda potrebuje centralizovaný manažment informácií, aby sa napomohlo získavaniu zahraničných grantov na výskum. Manažment by stál málo, priniesol by veľa.
Vzdelávanie potrebuje zmeny v učebných osnovách. Študenti sa bifľujú rôzne nezmyselné poučky, pritom často nedokážu extrahovať informácie z jednoduchého textu. (Politici sa bijú s „hlúpymi" novinármi, a tí sú pritom čo? Zbifľovaný produkt nášho školstva, priemerný slovenský novinár chŕli frázy, nevie si vyhľadať triviálne informácie, dávať veci do kontextu - je to typický produkt určitej výchovy.)
Hospodárstvo. Politici znovuobjavili frázy o priťahovaní výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nuž, čo sa týka zamestnanosti, tak v skutočnosti treba v prvom rade riešiť veľmi jednoduchú prácu. Slovensko má také nízke mzdy, že ešte vždy je možné tu pomerne ziskovo umiestňovať výrobu s vysokým podielom manuálnej práce alebo jednoduchej obsluhy. Máme ale kvalitnú agentúru na prácu so zahraničnými investíciami? (Stačí porovnať Czechinvest u susedov a slovenské SARIO.)
Dlhodobý rozvoj. A čo ten rozvoj založený na výrobe, kde vysoký podiel hodnoty predstavujú technologické vstupy? Slovensko má ostrovy vyspelosti. Zopár špičkových softvérových firiem. Niekoľko vedeckých pracovísk veľmi vysokej úrovne. Takisto určité skupiny vysokoprofesionálneho technického personálu. Ako tieto ostrovy rozširovať? Vytvorením dobrých podmienok na priťahovanie špičkových odborníkov zo sveta naspäť na Slovensko. To si žiada radikálne zásahy do manažmentu výskumu a vývoja. Nenásilnou propagáciou slovenskej vedy. Vytváraním špeciálnych podmienok pre vybraný personál pohybujúci sa medzi podnikateľskými inkubátormi, výskumnými ústavmi a univerzitami - zabezpečenie priestoru na vzdelávanie, citlivé kroky k zvyšovaniu spoločenského statusu, možno postupne vytváranie zvláštnych programov sociálnej podpory.
Propagácia krajiny sa deje cez skorumpovaný a lenivý diplomatický zbor (česť výnimkám). A cez zle pripravené materiály v Bratislave - oficiálne publikácie a webstránky informujúce o krajine sú naozaj zvyčajne dosť mizerné.
Takto by sa dalo pokračovať poukazovaním na konkrétne oblasti a kroky. Ale netreba si myslieť, že nás zachráni len diskutovanie o možných krokoch, o hľadaní „systému".
V prvom rade treba pracovať ľuďoch
Vláda potrebuje cieľavedomé budovanie „kádrov". Ale ako môžu mladých ľudí inšpirovať šediví a neistí funkcionári? Ako môže profesionálna politika fungovať v prostredí, kde sa viac kladie dôraz na nekonečné shôdzovanie (a konšpirovanie), ako na písanie stručných a jasných memoránd?
Politických návrhy treba vedieť pripravovať - cez systém kritických sedení, kde sa pripravia informácie o kontexte, teoretických základoch, praktických predpokladoch na úspech. To si vyžaduje ľudí vzdelávať a budovať v nich určitý dril.
Záver
Smer je veľmi, veľmi populárny. (V tomto článku som hovoril len o ňom, SNS a HZDS sú mu programovo dosť blízke a navyše je Smer dosť silný na to, aby ich účinne ovplyvňoval, takže zodpovednosť za vládu je skutočne takmer úplne na ňom.) Veľmi veľká časť obyvateľov Slovenska na výplody kvázi-elity v médiách a protivládnych neziskových organizáciách jednoducho kašle, a v podstate oprávnene. Premiér je v zásade dobrý rečník. A jednoduchá rétorika o občanovi a sociálnosti urobí svoje. Smeru sa z hľadiska verejnej mienky darí.
Iste, prídu otrasy. Na jeseň tlaky na rozpočet v dôsledku začatia vyplácania prepočítaných dôchodkov. Postupne sa bude o slovo hlásiť nedoriešený problém s financovaním prvého piliera. Pokračujúci odliv určitých profesií do zahraničia a následné problémy so službami (zdravotníci). Vláda si ešte užije.
Ale teraz, teraz by strana mohla využiť toto relatívne pokojné obdobie na začatie budovania o trochu lepšieho Slovenska. Slovenska, ktorého médiá nebudú žiť iba domácimi správami o politických konflitkoch, ale ukážu viac silu a kreativitu obyvateľov. Slovenska, ktoré nebude zakomplexovanou malou, neznámou krajinou. Zásobarňou pracovnej sily a infraštruktúry pre nadnárodné koncery, ktoré si s radosťou vyberú zisky cez šikovný účtovný pohyb onej „pridanej hodnoty" a tu nechajú akurát zúfalých politikov, ktorí s núteným úsmevom prestrihujú pásky na novootvorených výrobných podnikoch.
Týmto smerom sa nedá ísť ideologicky poňatými veľkoreformami daní a sociálneho systému. Chce to mikromanažment, napredovanie pomalými krokmi.
Ale zatiaľ sa ani nezačalo.
