Bol to samozrejme Paul Krugman, jeden z najznámejších amerických ekonómov súčasnosti.
Posledný výrok je z jeho komentára v The New York Times (prebratom novinami International Herald Tribune). Tie ostatné sú z knižočky Peddling Prosperity, ktorá je o lacných ekonomických receptoch a ich autoroch. Čítal som si ju cestou z Milána do Turína, vedľa mňa sedel ujo, ktorý ponúkal každého v kupé koláčmi, pochádzal asi zo zabudnutého kúta talianskeho vidieka, pretože ostatní mali trochu problém rozumieť jeho akcentu. On mal zase značné problémy s mojím prízvukom (nevedel pochopiť, že nerozprávam po taliansky, a stále sa snažil komunikovať). Dielko v podstate nemá človeku so slušnejším ekonomickým vzdelaním čo nového povedať, ale aj tak je to osviežujúce čítanie. Ešte užitočnejšie, ako v talianskych horúčavách, by bolo mať ho pri sebe pri pohybe po Slovensku. Tam človek veľmi často potrebuje otvoriť niečo, odkiaľ príde závan čerstvého vzduchu, tak potrebného v oblasti, kde aj ľudia, ktorí sa naučia štyri-päť poučiek zo základných učebníc ekonómie, platia za veľkých ekonomických expertov.
