Obávam sa, že takéto formulácie su obyčajne iba prejavom konšpirátorského myslenia, ktoré presúva zodpovednosť a vinu za vlastný životný osud na niekoho iného. Aký by bol život ľahký, keby sa kľúčoví ľudia správali férovo - teda tak, aby som z toho ja profitoval.
Nepomáhajú klišé o ľstivých, pokryteckých či nenásytných politikoch príjemne zabudnúť na vlastné poklesky? Iste, tie sú drobnejšie. Maličký úplatok, poklonkovanie sa niekomu mocnejšiemu. Ale to sa neráta, ja, drobný čovek, chcem iba prežiť, kým oni, politici...
Čo? Nechcú iba prežiť? Politik tiež v každom okamihu rozhoduje o vlastnej existencii. A v kontexte, ktorý zahŕňa väčšie záväzky a príjmy, ako je to u bežného občana.
Treba si uvedomiť, že politika je proces riešenia dilém. A politik nefunguje mimo týchto dilém. V realite neexistuje situácia, kedy jeden človek predostrie skupine ľudí riešenie, ktoré oni pochopia presne tak ako on, zároveň potlačia svoje nároky jeden voči druhému. A všetci pracujú pre dobro Plánu. Politik sa musí snažiť pracovať a prežívať. Nestojí mimo spoločnosti. A aj keby stál, zdroje spoločnosti nie sú neobmedzené. Každé rozdelenie je niekým videné ako nespravodlivé. A ten, kto o ňom rozhodol, je, samozrejme, nemorálny.
Morálka je vítané klišé. Oveľa ťažšie je priať si chytrých politikov. Chytrosť - to je už hierarchizujúca vlastnosť. Vyvoláva závisť. A vyvoláva potrebu vzdelávať sa, informovať. Aby človek vedel odlíšiť tých chytrejších od menej chytrých. O koľko jednoduchšie je to pri "morálke"!
O morálke má zmysel hovoriť iba ako o osobnej vlastnosti. Ako o pevnosti princípov a zmysle pre česť vyplývajúcej z dlhodobého životného postoja. Ale ten sa z jednotlivých politických aktov vyčítať nedá.
Inteligentný človek vidí ďalej, ako za príjemné sebaobšťastňovanie sedením na zdrojoch moci. Za prechádzky pred teleobjektívmi. Mozog netúži v prvom rade po materiálnych statkoch. V tomto zmysle je morálka druhom inteligencie.
Mali by sme oveľa menej hovoriť o morálke v politike. A namiesto toho si priať inteligentných politikov.
