Najlepšie je byť bohatý a nemať deti

Samozrejme, na politickej úrovni padajú predovšetkým návrhy na finančné a iné zvýhodnenia pre rodičov. Ale snáď každý, kto v Nemecku nejaký čas pobudne, si všimne mnoho obrázkov podobných tomuto: manželia majú veľký dom, dve nové autá a tvrdia, že nemajú deti, pretože si ich nemôžu dovoliť. Akékoľvek navýšenie finančných dávok bude len ťažko môcť kompenzovať prepad v relatívnej životnej úrovni. Mať deti znamená vždy opustenie nejakého životného štandardu. A ak je tento štandard podstatnejší ako založenie rodiny, ťažko to zmeniť nejakými povrchnými stimulačnými opatreniami. Aj keď, samozrejme, svoju úlohu hrajú v Nemecku aj inštitucionálne medzery – majú napríklad málo jaslí, keďže sa predpokladá , že žena má ostať s deťmi doma. Chýba tiež ekvivalent naších popoludňajších „družín“.  Západná spoločnosť deťom veľmi nepraje. Ľudia žijú čoraz viac vo veľkomestách, kde je málo priestoru. Zvyšuje to spomínané finančné aj nefinančné náklady – deti treba niekam voziť, starať sa o ich bezpečnosť. K tomu ten dôraz na jednoduchý konzum, ktorý sa prejavuje aj v nestálosti vzťahov. Deti v tomto manželstve ešte mať nebudem, možno v druhom alebo treťom... A po určitom čase si systém vytvorí automatické mechanizmy znižovania pôrodnosti – jedináčikovia sú na malé rodiny zvyknutí, dvaja jedináčikovia nechcú mať spolu viac ako jedno dieťa, čím pôrodnosť klesá pod prirodzenú mieru obnovy populácie.  Koniec-koncov, svet je aj tak plný, deti sú otravné a nereagujú na povely tak presne, ako dobre navrhnuté, precízne vyrobené, krásne nové auto.