Áno, hovorím o jednom z najagilnejších populistov na slovenskej politickej scéne. Hovorím o Richardovi Sulíkovi. A jeho návrhu, aby voliči dostávali poukážky na nejakú malú sumu peňazí. Tú môžu alebo prepiť, alebo za ňu odvoliť.
Návrh vo forme, v akej ho podal Sulík, samozrejme, má sotva potenciál meniť správanie voličov. Tí, ktorí v podstate nechcú voliť, nech ani nevolia, hovorí autor. Ale veď takí predsa nevolia! Viac ako tretina voličov dlhodobo nemá záujem vyberať si spomedzi existujúcich strán. Dávať im za to ešte peniaze? Načo??
Jednoducho, Sulík na jednej strane politicky korektne argumentuje tým, že nechce prinútiť voliča, aby si vyberal medzi materiálnym blahobytom a volebným právom. No, dobre, ale návrh potom nemá zmysel. Na druhej strane, ak by sme vychádzali z logiky jeho argumentu, potom jeho cieľom práveže JE, aby si volič takto vyberal. Hm. To už sa ale nebavíme o celkom slobodnej voľbe, nie? (V rýchlosti si tiež všimnime irelevantnosť jeho poznámky o tom, že tento systém by mal vyvažovať potenciálne kupovanie hlasov. Ako?)
Mimochodom, jedným z argumentov v prospech všeobecného volebného práva je, že sa takto vyvažuje pôsobenia trhu. Na trhu rozhoduje majetok, viac peňazí, väčšia váha hlasu. Demokratický mechanizmus to do určitej miery vyvažuje. To je príncíp otvorenej spoločnosti. Vytváranie mechanizmov konkurencie, aj konkurencie rôznych rozhodovacích štruktúr. Založených na pevných princípoch. A jedným z nich je, že v demokracii sa hlasy nekupujú. Priamo ani nepriamo.
Iste, liberálna (či buržoázna) demokracia západného typu je jednoducho systém založený na právnych a politologických fikciách. Ľud nevládne, ľud len volí zástupcov. Aj to volenie je problematické, ako by vedeli dlhé hodiny rozoberať matematici a politológovia, zaoberajúci sa problematickosťou agregovania individuálnych preferencií. Stačí spomenúť známu Arrowovu teorému. Navyše, občania volia na základe toho, ako ich ovplyvňuje informačné prostredie. A na základe toho, čo majú možnosť voliť. (Viď idiotskosť politiky, kde sa krajina Tretieho sveta uvrhne do chaosu, ale občania dostanú možnosť voliť medzi niekoľkými externe dobre sponzorovanými stranami a volá sa to demokracia.)
N druhej strane, fungovanie demokracie môžeme ohraničiť dvoma myšlienkami Winstona Churchilla. Krátky rozhovor s priemerným voličom je dosť na to, aby ste stratili akúkoľvek dôveru v demokraciu, povedal. Ale pri inej príležitosti tiež: demokracia je veľmi zlé zriadenie, problém je v tom, že nikto zatiaľ nevymyslel lepšie.
Sulíkovi, pravdaže, nejde o zmenu volebného systému. Ide mu o to, aby dal určitej skupine ľudí - tej, ktorá ho číta - pocit, že sú výnimoční alebo minimálne lepší, ako niekto iný. Že za ich problémy môže niekto hlúpy. Že sa to dá ľahko riešiť.
„Riešiť" je kľúčové slovo. Ľudia požadujú „riešenia". Nechcú diskusiu, nechcú počuť, že niekedy nestačí „vymyslieť recept" ale treba pripravovať ľudí, monitorovať, mikromanažovať. A Sulíkovi priaznivci majú svoju predstavu „riešení". Nízke dane, hospodársky rast, žiadne dotácie poľnohospodárom, a podľa možností ani bankárom, ale proti tým sa neprotestuje tak hlasno, lebo bankári vyzerajú predsa len viac cool. A ten hospodársky rast im nezaručia nejaký hlúpi jankovia, ktorí nemajú školy a iba pijú a volia Fica (všimnime si, ako tu Sulík opakuje klasický mýtus, že Fico má nejakú špecifickú skupinu voličov, menej vzdelaných atakďalej).
„Riešenie" je naozaj kľúčové slovo. Demokracia totiž nie je o riešeniach. Je o preferenciách. To je asi vec, kde Sulík najviac manipuluje. Niektorí voliči asi proste nechcú to, čo chcú tí Sulíkovi. A to je ťažké akceptovať.
Toľko k problematike volebného práva. Sulíkov text je aspoň peknou príležitosťou na to, aby sme si niektoré veci ozrejmili. Pravda, pravidelnému návštevníkovi môjho blogu je asi zbytočné tieto veci dopodrobna vysvetľovať. Na to sú moji verní čitatelia príliš inteligetní. A sú to lepší ľudia, ako Sulík.
Poznámky:
- Minulý rok som bol na politologickej konferencii v Bratislave svedkom tejto scény. Akýsi Američan, ktorý si, tuším, robí doktorát v Bratislave, prezentoval výsledky svojho výskumu, v ktorom sa rozhodol merať populizmus. Keď odprezentoval, niekoľko ľudí sa doňho pustilo, že ten „populizmus" zle meral. Celá diskusia vychádzala z jednoduchého neporozumenia. V anglo-saskom svete je „populista" ten, kto sa obracia k ľudu. Vo význame, že je anti-elitársky. V slovenskom prostredí sa zaužíval skôr nemecký význam. Populista je niekto, kto láka na nereálne sľuby. Diskusia to bola totálne zbytočná, lebo Američan hneď na začiatku definoval populizmus, takže stačilo nastražiť uši. (Ja som sa ani nezapájal, keďže mi je z princípu takýto „výskum" proti srsti.) V každom prípade, „populizmus" je dosť neostrý termín a minimálne v slovenskom prostredí sa zaužíval skôr ako nadávka.
- Tento komentár prichádza dosť neskoro po samotnom Sulíkovom komentári, ospravedlňujem sa, ale nebol čas...
- Toto už je druhý a myslím že posledný článok o Sulíkovi a jeho strane. Ale treba chápať: zistil som, že kopnúť si do SaS je populárnejšie, ako som čakal, takže si takto lacno zvýšim okruh priaznivcov.
- Tento komentár sponzorovali SDKÚ a KDH. Samolepky s nápisom „Nevolím Sulíka" budú distribuované na budúci mesiac.
