Z náboženských impulzov sa pre mnohých stávajú vhodné prvky hystérie, ktorú potrebujú na tvorenie vlastnej identity. Viera sa kamsi vytratila, fanatici chcú mať istotu. Biblia nestačí ako brána do sveta Boha, za ktorou je ešte dlhá cesta hľadania, intelektuálne jednoduchší človek unavený modernitou chce mať veci čierne na bielom. V modernom svete je však chtiac-nechtiac dominantným zdrojom autoritatívnych tvrdení oblasť vedy. A tak dochádza k spájaniu vedy, morálky, náboženstva a, samozrejme, marketingu, v jeden celok. V USA je to dovedené do extrémov a tieto čoraz častejšie prichádzajú aj k nám. Nestačí už prijať nejaký názor, treba ho presadzovať čo najdrastickejšie.
Odporcovia legálnosti potratov si tak vypomáhajú rôznymi kvázivedeckými nezmyslami. „Biológia hovorí, že život vzniká spojením spermie s vajíčkom, vytvorením novej DNA."
No, ak prijememe názor, že každá nová DNA je človek, má to zaujímavé implikácie. Pre mnohých by asi bolo riadnym prekvapením zistenie, že spojenie spermie s vajíčkom vo veľkom počte prípadov nevedie k narodeniu dieťaťa. Odborné publikácie sa v odhadoch líšia (takéto veci sa prirodzene nesledujú systematicky, na veľkých vzorkách), ale zhruba uvádzajú, že taká tretina aj viac zárodkov zahynie bez toho, aby si žena čo len všimla, že sa jej začínalo tehotenstvo. Z tohto pohľadu je aj maternica ultrakonzervatívnej mamičky komorou smrti.
A čo záchrana ženy v prípadoch, ako sú napríklad komplikácie pri ektopickom tehotenstve? Lekár odsatím zárodku a záchranou ženy vraždí?
Termín „človek" je spoločenský konštrukt. Môžeme sa pýtať, ak sa to tak dá povedať, či našimi nedokonalými termínmi odporujeme alebo neodporujeme božskému poriadku. Ani Boh, ani nejaká nadpozemská „veda" však priamo neurčuje, čo je človek.
Právna veda obyčajne pracuje s konštruktom, že človek je to, čo sa narodí, dostane von z tela matky.
Vždy sa môžeme baviť o tom, akú mieru ochrany máme poskytovať zárodku. Do akej miery je toto človek. Áno, ide o otázku miery. Podobne ako ide o otázku miery napríklad pri vývoji občianských práv (bábätko nemá právo voliť, väčšinou súhlasíme, že schopnosť byť občanom sa nadobúda časom a kvôli právnemu poriadku musíme určiť nejakú hranicu).
Chráňme život, postavme sa kultúre prázdnoty a smrti? Iste, s tým mnohí z nás súhlasia. Cieľom kampaní, ako je táto, však nie je niečo tvoriť, za niečo sa postaviť, ale terorizovať. S jediným cieľom, dať svojim podporovateľom toľko cenenú komoditu - pocit morálnosti. Je to mimoriadne zvrátená forma hedonizmu. A nebezpečie pre verejné diskusie. Máme sa o dôležitých otázkach baviť cez šokujúce kampane? Plagáty s pedofilným aktom ako súčasť boja proti zneužívaniu miništrantov kňazmi?
Je to zbabelá, opovrhnutiahodná aktivita a zaslúži si čo najprísnejšie odsúdenie.