„Pred nami je ešte dlhá cesta,“ cituje daný článok gen. Caseyho,“ veci v Iraku sú zložité.“ Generál Abizaid sa zase vyjadril, že intenzita povstania neutícha.
Veci v Iraku sú zložité. Nie pre všetkých. Podľa prieskumov si väčšina divákov stanice Fox News, najpozeranejšieho televízneho spravodajstva v USA, myslí, že zbrane hromadného ničenia sa v Iraku našli. Pre Európana môže byť tento fakt šok. Síce si možno spomenieme, ako sa objavovali periodicky správy, že „niečo sa našlo“ a „našli sa stopy bojových látok“, ale tieto bubliny mali na našom kontinente malé pokrytie. Stačí však ani nie klamať, ale nastaviť spravodajstvo tak, aby to „podstatné“ hučalo palcovým titulkami a „technické detaily“, ako je vyvrátenie domnienok a účelových konštrukcií, sa objavili len mimochdom, a má to celkom slušný efekt.
Pravda, nie navždy. 1,700 mŕtvych Američanov nie je nič v porovnaní s tisícmi Iračanov zabitých priamo v boji a viac ako 100,000 mŕtvymi, ktorí zahynuli podľa odhadov niektorých odborníkov na následky invázie. Ale aj tomu najzadubenejšiemu farárovi na Stredozápade musí postupne dôjsť, že veci sa akosi nehýbu z miesta. 60 ozbrojených útokov na amerických vojakov každý deň, hovorí spomínaný článok IHT. A nervózni vojaci posielajú domov nervózne listy.
Ale netreba si myslieť, že mimoamerickí diváci tohto divadla majú oveľa väčší záujem alebo oveľa kompletnejšie informácie. Falúdža, mesto „protiamerických rebelov“, bolo na jeseň zrovnané so zemou. Koho zaujíma, že v tomto odbojnom meste predtým prelieval krv Saddám. A pritom nie je také ťažké najsť si podrobnejší prehľad o kontexte tejto tragédie. Aj veľké západné televízne stanice, ako britská Channel Four, spravili o tomto krviprelievaní dokumenty.
Je to smutný koniec krajiny, ktorá bol kedysi napriek politickým problémom pre mnohých zrejme dobrou domovinou. Iracké školstvo bolo dlho niečím, na čo bolo Iračania v porovaní so susedmi patrične pyšní. Podobne zdravotníctvo, infraštruktúra. Obrovské škody spravili sankcie. Krajina, ktorá mala vždy dostatok jedla, zrazu hladovala. Sankcie sa vzťahovali aj na papier, a tak sa roky nevydávali napríklad ani učebnice. Rozsiahla literatúra o sankciách je smutným čítaním. A dnes je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že z Iraku sa stala druhá Palestína, územie zreťazené do nekonečnej špirály násilia.
