Kubu nakoniec poškodilo najmä obchodné emargo, ktoré americká vláda zaviedla a donútila prijať aj svoje karibské satelity či ďalšie krajiny.
Kuba nie je zďaleka dokonalá krajina. Režim je autoritársky. A mladí idealisti, ktorý v roku 1959 zvrhli režim Fulgencia Batistu, neriadili krajinu nijako extra profesionálne. Che Guevara, ktorý krátkodobo viedol kubánsku centrálnu banku, sa dokonca dosť idealisticky pohrával s myšlienkou okamžite zrušiť peniaze.
Fakt však je, že castrovci zvrhli mimoriadne krutý režim. Podporovaný Spojenými štátmi, v rámci jej vysoko intervenčnej politiky voči Latinskej Amerike. Fakt je, že Kuba si aj roky po zrútení sovietskej pomoci zachováva úroveň sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ktorú jej bežná populácia karibských susedov môže iba závidieť.
A dá sa veľmi solídne predpokladať, čo by sa z Kuby stalo, ak by sa režim úplne zrútil a na Kubu sa vovalili americké obchodné záujmy. Inštalácia bábkovej vlády a návrat všetkých tých bordelov, kasín a tragickej chudoby predcastrovských čias.
Preto sa pozerám na správy o zdravotnom stave Fidela Castra trochu s obavou.
A rozhodne ma nechávajú chladným dosť úbohé snahy podlizovať sa „veľkému bratovi" spoza Atlantiku kritikou kubánskeho režimu. Zoberme si takú periodicky sa opakujúcu výzvu na bojkot kubánskej turistiky. Obyčajne ju podporí napríklad Václav Havel a na Slovensku niektorí predstavitielia KDH. Prečo ich nezaujíma režim v iných zámorských destináciach populárnych medzi európskymi turistami? Zoberme si len tie cenovo podobné Kube. Maledivy. Na rozdiel od Kuby, kde vás ako disidenta nanajvýš zavrú, v tomto turistickom raji pri rozpore s vládou riskujete aj minimálne svoje zdravie. (Pre stručný súhrn odpurúčam napríklad nedávny článok v časopise The Economist.) Egypt. Hm, štvrťstoročie vládnuci prezident s právomocami, o akých sa napríklad americkému môže iba snívať. Tunisko. No, tiež nie práve demokracia.
Ale o tieto krajiny sa, na rozdiel od Kuby, nikto dojemne nestará. Slovenskí opoziční politici poslušne kričia iba vtedy, ak premiér Fico navštívi recepciu kubánskeho veľvyslanectva pri príležitosti štátneho sviatku tejto krajiny (pričom naozaj nie je dôvod odmietnúť pozvanie krajiny s ktorou máme, podobne ako zvyšok Európy, normálne diplomatické styky).
Iste, z Kuby utekajú masy ľudí za prácou do Ameriky (podobne, ako to robia Mexičania, o Haiťanoch ani nehovoriac). Tá má jednak vyspelú ekonomiku, o ktorej som tu na blogu už raz písal, jednak, treba zopakovať, v embargom znivočenej Kube je to s prácou dosť ťažké.
Áno, záujem o kubánskych disidentov treba pravidelne prejaviť. Rovnako, ako sa zasadzovať o odstránenie zábran slobodného obchodu s touto krajinou.
Ale inak: ruky prečo od Kuby!
