V Británii je „boj proti chudobe vo svete“ či „pomoc Afrike“ bežnou súčasťou každodenného diskurzu. Správy o katastrofách v rozvojovom svete sa dobre predávajú a dostáva sa im palcových titulkov. (Pravda, selektívne. Postrieľanie stoviek demonštrantov v Uzbekistane pred mesiacom mediálnymi kanálmi pretieklo skromne a rýchlo.) Ľudia radi prispievajú na charitatívne akcie. A „...radšej ísť a pomôcť napríklad v Afrike“ je typická konštrukcia, akou sa vytvára vo vzduchoprázdne pevný bod pre tvorenie nejakého morálneho rámca.
Moji anglickí spolubývajúci si tiež pripli biele náramky na podporu kampane Make Poverty History. Jeden z nich mi raz opovržlivo povedal o matematikovi a kozmológovi Stephenovi Hawkingovi: „venuje sa záhadám vesmíru namiesto toho, aby svoj mozog použil na niečo užitočnejšie, napríklad“... áno, na riešenie hladu v Afrike.
Moji anglickí spolubývajúci (nielen oni, ale o to tu teraz nejde) sú, mimochodom, dosť „čuňatá.“ Viem pochopiť, ak sa niekomu nechce umývať riad a tak ho nechá v dreze, až kým tú kopu už nejako jednoducho treba odpratať, sám som k tomu mal kedysi sklony. Ale nejde mi do hlavy, ako môže niekto sústavne nechávať použitý príbor položený v hociktorej časti kuchyne. Alebo napchať v takmer tridsaťstupňovom teple kôš zvyškami mäsa a nechať to páchnuť celý deň. Máme naozaj nádherný internát, nová budova, okolo nej manikúrované trávniky a kroviny, v noci je to všetko krásne osvetlené – vyzerá to skôr ako päťhviezdičkový hotel. Každých šesť izieb sa delí o jednu kuchyňu, tá naša je priestranná a je z nej výhľad na jazero. Ak by nebolo mňa a spolubývajúceho z Pakistanu, ktorí sami upraceme alebo aspoň ostatných usmerníme, vyzeralo by to u nás hrozne. Niekedy si želám, aby boj za lepší svet niektorí ľudia začali v našej kuchyni.
Mám dobrú kamarátku, podľa vlastného vyznania horlivú marxistku. Pred tým, ako si prišla do Anglicka robiť doktorát z istej ázijskej krajiny, strávila dosť dlhé roky študujúc na rôznych univerzitách, nikdy nepracovala. Jej doktorandskou témou je „neoliberálna reštrukturalizácia“ jej materského štátu. Kritizuje aplikáciu neurčitých „neoliberálnych postupov“ v hospodárskej sfére. Ale veď ty nemáš o klasickej ekonómii ani poňatia, hovorím jej, všetko, čo vieš o ekonomických mechanizmoch, si vyčítala z nejakých kvázi-filozofických traktátov. Proti kritike ortodoxnej ekonómie nemám nič, pokračoval som, ale ja viem aspoň približne, aký je rozdiel medzi Keynesom a Piguom, o čo ide v teórii racionálnych očkávaní, alebo čo opisuje podľa štandardov Bank of England menový agregát M2 v porovnaní s, napríklad, M0. Ak by som sa teba spýtal, aby si aspoň encyklopedicky v troch vetách zhrnula, v čom spočíva monetaristická teória, povieš niečo v štýle, že „monetaristom išlo o peniaze“. Ako môžeš byť kritická k teóriám, o ktorých nevieš prakticky nič?
Myslel som si, že ju zviklem. Vôbec nie. Keď poznáš „pravdu“ nepotrebuješ už žiadne ďalšie informácie. Ekonómia je buržoázny prežitok. (Chudák Marx!)
Nie som cynik a rád sa príležitostne zapájam do aktívít, kde môžem iným pomôcť. Ale niekedy ma nadšenie iných za boj o lepší svet veľmi nenakazí. To radšej idem upratať kuchyňu.
