Vicepremiér Čaplovič zase nedávno vysvetlil, že preňho je partnerom iba novinár, ktorý vyštudoval žurnalistiku. Fajn, novinári by mohli povedať, že pre nich je partnerom iba niekto, kto študoval život menšín a znalostnú ekonomiku. Kam by sme tým dospeli? Mimochodom, Čaplovič zrejme v živote neposkytne interview zahraničnému novinárovi - vo svete sa žurnalistika veľmi neštuduje.
Ministerka Tomanová žaluje Trend, kvôli blogu Rada Baťa. Tam bola na zdôraznenie Baťovho tvrdenia, že Tomanová je mimozemšťan, uverejnená jej fotka vedľa fotky sympatického E.T. Mimochodom, Rada Baťa nejako osobne nemusím, ale s jeho tvrdením, že ministerka v komunikácii pôsobí ako mimozemšťan, vcelku súhlasím.
Minister Jahňátek si svoje s médiami vybavoval už pred časom, keď sa snažil poprieť svoje vyslovene stupídne vyjadrenia o úplatkoch pri predaji zbraní. Mimochodom, na takúto činnosť, aby bola efektívna, treba mať veľmi dobré informácie, vzťahy, zázemie - napríklad dobre zorganizovaný diplomatický aparát. Vzhľadom na realitu Jahňátek pôsobil ako desaťročný chalan, ktorý sa začne holiť a vulgárne vyjadrovať, aby dokázal, že už je veľký.
Atakďalej.
Médiá si plnia svoju funkciu. Niekedy hlúpo - extrémnym prípadom bolo spravodajstvo z Líbye, kde mierne nešikovná formulácia premiéra poslúžila denníku SME na rozpútanie chorej série vstupov o tom, ako Fico údajne odsúdil bulharské sestričky. Pripojila sa aj Pravda. Inokedy to médiá dokážu spraviť tvrdo ale korektne. Výborným príkladom bol znova článok SME o premiérovom vyjadrení k upravovaniu centrálnej parity pred prijatím eura. Premiér sa k tomu vôbec nemal čo vyjadrovať inak, ako vyslovene vágnou poznámkou odkazujúcou na ďalší vývoj.
Rozhodne však médiá vládu kontrolujú. Aj tam, kde by sa mala kontrolovať sama. Prevody majetku v pozemkovom fonde si mali „sociálni", „neskorumpovaní", „spravodliví" politici ustrážiť sami. Škandál vyvolali až články v SME.
Ak by nebolo médií, rozkradnutie, pardón, sprivatizovanie, pardón, odpredaj pôdy vďaka chystanému zákonu z dielne ministerstva pôdohospodárstva by cez parlament možno už aj prešlo. Táto vláda neprivatizuje, ona iba odpredáva.
Politici s novinármi bojujú, tak je to skoro v každej krajine. V niektorých to vedia robiť s určitou noblesou. Tu by som vcelku premiérovi odporučil správanie „priateľa" Paroubka. Ten má pravdu v tom, že väčšina českých médií je z princípu proti sociálnym demokratom. Aj v tom, že niektorí prominentní komentátori sú vyslovene kreténi. Ale napriek tomu ide do mediálnych debát s chuťou pozbierať pár bodov voči zle pripraveným protivníkom, nejde tam s apriori kyslou tvárou a prázdnymi rečami. Prípadne z tejto strany politického spektra môžem spomenúť takého Tonyho Blaira, o ktorom britská tlač písala často jedovito, či už konzervatívna (The Daily Telegraph) alebo „liberálna" (The Independent), ale zároveň bol z ich formulácií znateľný rešpekt. A expremiér krátko po svojej rezignácii niekde vystúpil s vyslovene skvelým zamyslením nad úlohou tlače v demokracii, s tvrdou ale adresnou kritikou médií. Ale Blair je, samozrejme, úplne iná liga ako Fico.
Aby som to zhrnul. Je pravda, že novinári majú často vyslovene mizerné znalosti o problematike, ktorú pokrývajú? Určite. Sú médiá voči vláde nekonštruktívne? Iste. Často vyslovene hysterické? Áno. Zaslúži si vláda od médií priateľskejší prístup a viac pochvál? Nie.
