Reforma zdravotníctva. Tlak na zvyšovanie prílevu peňazí do zdravotníctva tu bude vždy. Potýkajú sa s tým všetky bohatšie krajiny. Technologický pokrok umožňuje rýchly vývoj nových a nových liečív a liečebných postupov. A ľudia ich, samozrejme, požadujú. Tento trend je ešte umocnený dvoma faktormi. Po prvé, globalizácia (ako všeobecný nárast priepustnosti hraníc pre tovary a investície) umožňuje vysoké a rýchle zisky farmaceutickým a biomedicínskym spoločnostiam. Po druhé, ľudia žijú dlhšie, čo zvyšuje dopyt po zdravotnej starostlivosti (a čím je starostlivosť lepšia, tým dlhšie ľudia žijú... atakďalej).
Okrem toho slovenské zdravotníctvo potrebuje prekonať zvyšky zvykov zo starého režimu. Bohužiaľ, ak zvýšite ceny aj platy lekárov, ľudia to budú jednoducho vmínať ako krivdu, aj keby súčasne reálne platili menej na úplatkoch. Táto reforma si žiada naozaj komplexnú zmeny technických parametrov i vnímania občanov.
Reforma zdravotníctva je aj čisto technicky náročnejšia ako ostatné veľké reformy, pretože treba meniť veľké množstvo rôznych legislatívnych prvkov, na pozadí zložitej ekonomickej teórie, takže sa okolo toho vláda bude potácať ešte dlho.
Euro. Dodržanie všetkých kritérií na vstup do eurozóny bude dosť náročné, najmä skombinovať vysoký rast s nízkou infláciou. Vláda na tomto padať nebude, v najhoršom sa vstup o niečo oddiali, ale diskusií bude dosť.
Dôchodkový systém. Prvý pilier bude vyrábať deficit a obsahuje dosť neférovostí vo výpočte dôchodkov existujúcich penzistov, takže sa bude neustále diskutovať, čo s tým. Navyše je tu kapitalizačný pilier. Akciové trhy sa dostávajú do stagnácie. Globálna finančná architektúra navyše už čoskoro zažije otrasy spôsobené korekciou úlohy dolára, ktorá je v súčasnej podobe neudržateľná (vo svete je dolárov priveľa a ostatné, zvlásť niektoré ázijské, krajiny nebudú môcť donekonečna financovať rozhadzovačný americký životný štýl, ako to robia v súčasnosti). Je teda dosť pravdepodobná vysoká fluktuácia cien finančných aktív spojená s nízkymi ziskami na akciových trhov. Výsledkom môžu byť výnosy, ktoré budúcich penzistov minimálne v krátkodobom výhľade dosť sklamú. Kedže domáca ekonomika je hnaná najmä prílevom FDI a dôchodkové spoločnosti majú možnosť až 70 percent aktív investovať v zahraničí, môže tiež dôjsť k pomerne výraznému odlivu kapitálu. Preto ani diskusie o ďalšej podobe kapitalizačného pilera nemožno vylúčiť.
K tomu treba prirátať fakt, že v parlamente bude veľa politických strán, a tie navyše v zásade nebudú vedieť, čo chcú - jasná agenda v podobe privatizácie či „veľkých reforiem“ už neexistuje. Z toho vyplýva priestor pre pomerne značnú politickú nestabilitu. Svet ani po voľbách neprestane byť zaujímavý.
