(Toto zamyslenie som pôvodne chcel napísať pri príležitosti odchodu Tonyho Blaira z úradu premiéra. V tom čase som mal viac ako dosť práce, takže sa k tomu dostávam až teraz.)
Prológ
Osobne sme si potriasli rukami raz. V 97-mom som navštívil výročnú konferenciu labouristov v Blackpoole, bolo to pár mesiacov pre tým, ako sa strana dostala k moci. Atmosféra bola úžasná, plná očakávaní. Zároveň sa tvrdo pracovalo, konferencia nie je len sedenie v sále, za oponou prebieha šialené množstvo pracovných stretnutí, seminárov. Špičky strany si však vždy našli čas na ľudské, neformálne stretnutia. Kecať o politike s Johnom Prescottom alebo Neilom Kinnockom, aj keď iba pár minút, len tak, nad pohárom piva, ako dvaja starí kamoši, to bola celkom zaujímavá skúsenosť.
S Tonym to bolo trošku iné. Tony bol niečo ako rocková hviezda. Presúval sa medzi jednotlivými akciami za veľkej asistencie ochranky, novinárov. Vystúpenia mali prísnu choreografiu, Tony so svojím fotomejkapom vyzeral na fotkách prirodzenejšie ako ostatní, ale v reálnom živote tak trochu ako vosková figurína. Cvakol som sa s ním v nejakých skupinových fotkách, ktoré zorganizovali pre „zahraničnch delgátov", to bolo tak všetko.
Potom som sa jedn večer zabával na večierku Mladých labouristov. S mladou labouristkou. Zrazu sa zjavil šéf strany. Dievčina sa celá rozsvietila. „Ježíš, je tu Tony". V tej chvíli ma Tony veľmi nezaujímal, ale prinútila ma opustiť barový pult a pripojiť sa k ostatným pred pódiom, kde sme si vypočuli klasický prejav plný entuziazmu a vzletných fráz. Keď nás potom Tony opúšťal a prechádzal okolo, mladá ma nečakane strčila, až som preletel špalierom ochranky a novinárov a ocitol sa zoči-voči Jemu. Reflektory na nás, ja pol metra pred Tonym - vysúkal som zo seba miniprejav, že mu my mladí všetci držíme palce a je to obrovská inšpirácia aj pre nás na Slovensku, hurá, bože zoberte ma už niekto odtiaľto. A Tony mi milo potriasol rukou, prehodil pár slov, zaželal všetko dobré.
„Ty si hovoril s Tonym," šepkala obdivne mladá labouristka.
Čo dokázala Labour Party vo vláde
Počas prvého volebného obdobia boli labouristi tvrdo kritizovaní za to, že sa viac sústreďovali na PR aktivity ako na vládnutie. Prijímanie rockových hviezd na Downing Street, nekonečné hrátky s médiami Blairovho šikovného, tvrdého, arogantného, v konečnom dôsledku ale neúspešného mediálneho poradcu Alistaira Campbella.
Ale už počas týchto rokov sa vláde podarilo napríklad položiť základy úspešnej stratégie boja proti slumom. Na konci Blairovho vládnutia aj jeho najväčší protivníci museli uznať, že toto je jedna oblasť, kde mal viditeľné výsledky. Vláda napumpovala financie do najotrasnejších štvrtí chudoby, presadila zmeny v urbanistických plánoch, podporila vznik partnerstiev samospráv a súkromného sektora.
V roku 1995 som bol na krátkej návšteve v Manchestri. Z centra mesta som sa vydal na prechádzku do južných predmestí a bol to naozaj dramatický prechod. Po pár minútach chôdze som si uvedomil, že v tejto časti je na uliciach len minimum ľudí. Iba občas niekde prebehli tlupy mladých černochov. Žiadne obchody. Videl som cintorín, ktorý bol miestami tak do kolien zaprataný odpadkami. Po chvíli som sa radšej vybral naspäť.
Minulý rok som bol v Manchestri znova, ale mestskú časť som nezpoznal. Vyrástli tam všade novú domy, žiadna extra kvalita, ale všetko aspoň nové a čisté a na uliciach sa normálne prechádzali ľudia. Podobné osobné skúsenosti mám aj z iných štvrtí, napríklad bristolskej St. Paul's.
V druhom volebnom období sa vláde konečne podarilo zreformovať aj verejné služby, mierne sa zlepšilo zdravotníctvo, práca s nezamestnanými, rozšíril sa prístup k predškolským zariadeniam, a podobne.
Samozrejme, efektívnosť sociálnej politiky má svoje jasné limity. Ak vychováte generáciu lumpenproletariátu, nevzdelaných ľudí s patologickou sociálnou interakciou, neschopných nasledovať v živote nejaké dlhodobejšie ciele, len veľmi ťažko ich samotnou sociálnou politikou integrujete do zvyšku spoločnosti. Z vrstiev dlhodobo nezamestnaných, len minimálne gramotných ľudí (ktorých z veľkej časti stvoril thatcherizmus) sa stali typickí chavs, tí vychudnutí alebo naopak veľmi tuční, hluční chalani a baby oblečení v teplákoch a teniskách, ktorí sa grupujú pred obchoďakmi a krčmami, bijú sa, hádajú - jednoducho, bytosti, ktoré pripomínajú túlavých psov a zvyšok populácie sa na nich pozerá s viac ako dešpektom.
Oslňujúce sú makroekonomické výsledky. Británia mala vždy špičkových ekonómov a Gordon Brown presadil, aby profesionáli naozaj veci riadili. Optimálne nastaviť daňové sadzby, dobre rozplánovať príjmy a výdaje cez ekonomické cykly - toto všetko sú pre zložité, málo regulované ekonomiky ako je britská veľmi ťažké veci, ale Brownov tím ich zvládal výborne.
...a za čo jej tlieskať nemožno.
V oblasti sociálnej kontroly sa Labour Party vydala „americkou cestou". Kombinácia komercionalizácie, komodifikácie všetkých sfér života, so snahou tvrdo kontrolovať správanie ľudí cez príkazy a monitoring.
Komercializácia Británie je hrozná. Televízia sa nedá pozerať, pretože popri mimoriadne kvalitných programoch sa v nej objavuje to najhoršie, čo človek môže vymyslieť, idiotské šou, dôraz na hysterickosť (kopa správ o kriminalite), a mimoriadne zinfantilizované spravodajstvo, ako výberom faktov, tak používaným jazykom.
Všade nové obchodné centrá. Mimoriadne drahá verejná doprava, zato všade automobily. Nárast intenzity osobnej dopravy presne kopíruje hospodársky rast. Nádherný anglický vidiek sa začína topiť v záplave áut.
Británia mala vždy silne krčmovú kultúru a labouristi značne uvoľnili reguláciu - zjednodušili pravidlá pre konsolidáciu veľkých reťazcov, ktoré nastúpili na miesta lokálnych, rodinných krčiem, stopli kampane proti alkoholizmu mladistvých. Najmä u dospievajúcich dievčat sa konzumácia alkoholu dostala na alarmujúce úrovne.
Na druhej strane labouristi zaviedli „reštrikčné príkazy" v americkom štýle, tzv. anti-social behavour orders (ASBOs). ASBO je príkaz sudcu, čo má jednotlivec zakázané konať. Napríklad mladík, ktorého prichytili viackrát opitého a hlučného pred kostolom v dedine, dostane zakázané piť po desiatej alebo byť po desiatej pred kostolom, alebo oboje. Neúspešný samovrah, ktorý sa dvakrát pokúsil zabiť skokom z mosta, dostane zákaz pohybovať sa „bez účelu" na mostoch.
A podobne. Debatuje sa o zavedení pravidelných testov na detektore lži pre poberateľov sociálnej podpory (s cieľom zisťovať, či nemajú neoprávnené príjmy alebo neklamú o svojej sociálnej situácii). A na múroch sú všade napísané nejaké nariadenia, oznamy, upozornenia.
Záver
Tony Blair nastavil stranu tak, aby dokonale komunikovala s buržoáznymi hodnotami. Ľudia chcú konzumovať, konzumovať, konzumovať a vláda s ľudom komunikuje v tomto konzumentskom štýle.
Niežeby bolo úlohou politikov vymýšľať nové formy verejnej diskusie. Ale Británia potrebuje od svojich politikov aspoň náznaky zmeny kurzu. Z Británie sa stávajú druhé USA. Veľké firmy majú voľné ruky a robia si so životným štýlom veľkej časti populácie, čo chcú. Ľudia tučnejú a nie sú schopní konverzovať o ničom inom, ako o „správach", ktorými ich kŕmi televízia a tabloidy.
Vyzerá to však, že Labour Party hravo vyhrá aj ďalšie parlamentné voľby. Brown je mimoriadne chytrý chlapík a obklopil sa mimoriadne chytrými ľuďmi. Ak zvládne dať Británii okrem ekonomickej prosperity aj určitý impulz k pretváraniu životného štýlu, vo svetle histórie bude nakoniec vyzerať hneď lepšie aj jeho predchodca Tony Blair.
Veľmi držím palce.
