USA sú z hľadiska medzinárodnej politiky najvýznamnejším hráčom. Najväčšou ekonomikou, najvýznamnejšou vojenskou mocou, najefektívnejším činiteľom na poli vytvárania určitého globálneho kultúrneho kódu. To, čo sa deje v USA musí zaujímať každého človeka v civilizovanom svete, pretože ho to ovplyvňuje. Zvlášť dôležité je sledovať americkú zahraničnú politiku, ktorá je len málo kontrolovaná nejakým systémom protiváh, ako som to už raz opísal. Tvorí sa vskutku imperiálne.
Navyše nás ako Európanov USA zaujímajú jednoducho preto, že sú nám tak podobné a zároveň vzdialené. Vždy nás to bude fascinovať, vždy sa budeme snažiť vymedziť ako kontinent, ktorý je na podobnej hospodárskej úrovni, ale robí veci inak, ako Spojené štáty.
Samozrejme, USA ako najrozvinutejšia kapitalistická krajina nám zároveň v mnohom ukazujú, čo nás môže čakať, aké sú trendy, na ktoré sa máme pripravovať, podporovať ich alebo im čeliť. Od vytvárania nadnárodných spoločností ako zvláštneho druhu podnikania až po tučnejúcu populáciu ako syndróm spoločnosti zameranej na produkciu a konzumáciu tovarov, rýchlo a lacno – veľa fenoménov USA predznamenali a svet ich už len prirodzene začal dobiehať.
No, a tiež nás bude z času na čas zaujímať, ako sa v Štátoch vytvára určitá kultúra „europeizovaných“ Američanov. Je veľa Američanov, ktorí si myslia, že USA by mali mať sociálny štát európskeho typu, hanbia za za polo-koloniálnu politiku voči veľkej časti Latinskej Ameriky, či vojenské avantúry v iných častiach sveta.
Keďže sú dnes cestovanie a dlhodobá migrácia oveľa jednoduchšie ako v minulosti, budeme sa s takýmito obdivovateľmi Európy, ktorí sa prídu na Starý kontinent nadýchať iného vzduchu alebo sem presídlia, stretávať dosť často. A vďaka efektívnejšiemu prenosu informáciu pôsobením migrácie alebo médii sa bude vrstva „eurofilov“, ktorí sa tak budú vedome vymedzovať, zväčšovať. Podobne, ako sa už nejaký ten čas pre zmenu inde na svete vytvárajú rôzne subkultúry, nachádzajúce pre zmenu inšpiráciu v rôznych aspektoch amerického spôsobu života.
A podobne, ako bude naďalej fungovať jednoduchá nenávisť k nafúknutým symbolom americkej moci, od prezidenta USA až po americké korporácie a výrobky.
Aby som zakončil na trochu humornú nôtu, odporúčam prečítať si článok Jeremy Clarksona v týždenníku The Sunday Times (na ktorý už u seba upozornil Tomáš Bella). Pekne ilustruje fakt, že keď dvaja robia to, čo sa nazýva rovnako, nemusí to byť to isté. Napriek mnohým podobným cieľom (a záujmom) v zahraničnej politike, napriek snahe o vykresľovanie „anglosaského“ spoločensko-hospodárskeho modelu, si robia Briti veci v mnohom po svojom. Britská vláda prevzala financovanie kliník v Treťom svete, ktorým americká vláda stiahla podporu, pretože robili interrupcie. V Británii je známa veta bývalého hovorcu Tonyho Blaira Alistaira Campbella „we don´t do God“. Británia je predsa len dôsledne liberálnejšia ako „liberálne“ USA. Clarkson, predstaviteľ tradičného britského aristokratického prístupu k životu, tu pekne vymenúva rôzne excesy páchané za fasádou „slobodnej spoločnosti“.
