Účel mojej cesty nebola turistika – ponúkli mi možnosť robiť si tu doktorát. So staručkým akademikom, ktorý by mal byť mojím doktorandským dozorom, som sa stretol v jednej z tých noblesných starých budov. Posedeli sme v prítmí krásnej drevom vykladanej miestnosti, porozprávali sa.
Cambridge má vo svete obrovskú reputáciu. Pre mnohých študentov, ktorí sem prídu, preto niekedy nasleduje aj šok. Zvlášť radikálne je to pre tých, ktorí prichádzajú z amerických univerzít, dobre materiálne vybavených po každej stránke. Cambridgeské internáty bývajú neútulné, skromne zariadené. Akademická stránka vecí je rovnako prekvapivá – popri akademikoch svetového mena, ktorí si robia výzkum kdesi vo svojich pracovniach, je tu ešte široká vrstva tých, ktorí učia. A často sú to pomerne málo kompetentní, navyše nie veľmi dobre platení a zatrpknutí ľudia. Nehovorím z vlastnej skúsenosti, mám to od ľudí, bývalých a terajších spolužiakov, ktorí touto univerzitou prešli alebo tam stále sú. Oxford, mimochodom, je na tom rovnako. Iste, veľmi záleží od toho, akej “college” ste členom, na akom kurze ste, a podobne. Ide stále o špičkovú inštitúciu, ale očakávania veľmi časti nebývajú naplnené.
Môj akademik môj dojem nijako nezmenil. Trochu melancholicky mi načrtol, že peňazí na výzkum nie je nazvyš. Ak mi ponúknu štipendium na niektorej z ďalších univerzít, kam ma prijali, nech to prípadne zoberiem.
Opustili sme reprezentačné miestnosti a vybrali sa na samotnú katedru sociológie. Tmavé, akoby zašpinené kancelárie. Oproti iným vysokým školám, po ktorých sa pohybujem, pomerne slabé vybavenie.
Poslednou zastávkou našej púte bola “garden party” katedry. Opäť prudká zmena dojmov – prešli sme vnútrom architektonicky strhujúcej King’s College a prešli do jej nádhernej záhrady. Stretnutie s terajšími doktorantmi. Všetko ľudia, ktorým rodičia platia pobyt na tejto prestížnej inštitúcii. Namiesto predpísaných troch sú tu aj šesť, sedem rokov. Kým platíme, nevyhodia nás, povedali mi.
„My Briti sme dobrí v predávaní prestíže za peniaze,“ napísali pred časom noviny The Guardian v súvislosti s tým, ako rady britské univerzity dávajú diplom takmer až hocikomu, kto si zaplatí. Určite nielen Briti. Koniec-koncov, žiadna inštitúcia nemá patent na rozum. Prijímať ľudí sa dá len na základe značne obmedzeného počtu kritérií, aj za dobrými známkami sa môže skrývať neoriginálny jednotlivec, ktorý zďaleka nenaplní ciele posúvania hraníc ľudského vedenia cez akademický výzkum. Tak prečo zčasti zároveň prestíž nepredávať? Veci sa však majú tak, že mnoho Britov z intelektuálnych kruhov cíti akúsi stratu vitality národnej elity a národa ako takého. Cambridge, v ktorej uliciach kedysi od rána do rána behal hyperaktívny mladý Keynes, aby stihol všetky študentské aktivity. Cambridge, kde pred tridsiatimi rokmi mávali svoje prvé predstavenia mladí Monty Pythonovci. Cambridge, v ktorej kobkách kdesi ešte stále Stephen Hawking objavuje záhady vesmíru. Táto inštitúcia je zároveň domovom rozmaznaných frackov z celého sveta, ktorých nezaujíma nič iné, ako pekný titul. Pre mnohých je to podobný šok, aký zažili pred pár rokmi, keď na pohreb princeznej Diany, ufňukanej aristokratky, ktorá svoju honbu za peniazmi realizovala predávaním bolestínskych príbehov bulvárnej tlači, prišli smútiť tri milióny Britov. Kráľovská rodina, univerzity – staré inštitúcie akoby sa dnes stávali akurát komerčným divadlom.
Môj akademik sa so mnou rozlúčil, trochu povzbudzujúco, trochu smutne ma potľapkal po pleci
Išiel som si dať ľahkú večeru do jednej z najstarších kaviarní v meste, s nevrlou obsluhou.
Po večeri som sa ešte prešiel po brehu rieky. Nádherne voňali lipy, v záhradách univerzity nacvičoval pod holým nebom koncert akýsi, musím povedať vynikajúci, orchester, zapadajúce slnko prekrásne osvetľovalo gotické a barokové budovy King’s College, Trinity, Gonville and Caius...
(Článok je pohľadom v určitom špecifickom kontexte. V žiadnom prípade nechcem odradiť záujemcov o štúdium v Británii, vrátane na Cambridge. Aj keď sa pozlátenie sem tam odlupuje, kvalitné britské univerzity sú podľa mňa stále častokrát to najlepšie, čo vám akademický svet môže dať. Pre záujemcov som podrobné tipy uviedol tu.)
