Pamätáte si na tie sídliská pred pätnástimi, dvadsiatimi a viac rokmi? Panelákovú šeď oživovali škôlkári na spoločných prechádzkach. Držali sa povinne za ruky, vedení súdružkou vychovávateľkou, v dvojstupe, posúvali sa pomaly sídliskom, ako taká pestrá húsenica. A z inej strany sídliska prichádzala ďalšia. A o kúsok ďalej sa ozýval štebot z preplneného ihriska.To bolo po demografickej miniexplózii. Postupne vyhasla na Západe, potom aj u nás. Najviac ma ten nedostatok detí prekvapoval pri mojom pobyte prednedávnom v Nemecku. Na otázku, prečo nemajú potomkov, mi Nemci bežne odpovedali: no, nemôžeme si ich finančne dovoliť. A to mali obyčajne veľký dom a v garáži dve autá.Ale iste, demografické explózie sa ťažko zvládajú. Nemôžeme si ich dovoliť. Škoda. S tými húfmi detí to bývalo veselšie.
27. jún 2005 o 08:59
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 022x
Džavot
Dnes ráno sa mi tesne pred prebúdzaním začalo snívať, že mám pätnásť rokov a som v panelákovom byte v Dúbravke. Keď som otvoril oči, hneď som si uvedomil, prečo ten letmý záblesk sna. Pred oknami mi prechádzal sprievod detí a veselo vykrikoval. V dnešnej spoločnosti jav čoraz zriedkavejší.
Juraj Draxler
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
