New York. Páčil sa mi oveľa viac, ako som si to predstavoval z filmov. Čistý (no, toto bolo v období, keď tam už niekoľko rokov vládol povestný starosta Guiliani) a nejako menej chaotický, ako má človek dojem zo strieborného plátna. Pravda, počas troch dní som sa pohyboval iba po Manhattane.
Pekné, čisté krivky architektúry, príjemná zmena oproti tak barokovej Európe. A samozrejme, popri práci sem-tam príjemnosti života: sŕkanie margarity v otáčacej reštaurácii na streche Mariottu, s krásnou hudbou a panorámou mesta. Návšteva Dvojičiek (bolo to ešte v období, keď stáli).
Ale aj veci, ktoré ma až tak neoslnili. Človek večer zapne hotelový televízor. Polovica kanálov práve dáva buď telemarketing, alebo vystúpenia „teleevangelists“. Čo je vlastne tiež zčasti telemarketing – „kúpte si túto kazetu len za 12,99 a dozviete sa, čo je to spasenie!“. Boh a obchod, tu je to to isté. Druhá polovica kanálov dáva správy. Obyčajne, kde zase koho zabili, alebo bežia „courtroom news“ – správy o tom, ako sa vyvíjajú súdne procesy.
Všímam si zvláštny sklon ľudí k nejakému kazateľskému tónu (toto som si vlastne u niektorých všimol už v Európe). V obchode si dám na chvíľu sako na stoličku, aby som si mohol vyskúšať nejakú košeľu. Košeľa je dobrá, vytiahnem zo saka peňaženku a tu mi predavačka spraví kázanie, aby som si dával na peniaze lepší pozor. Pritom v obchode okrem nás nik nebol. Prídem do hotela a počujem z izby oproti tej mojej nejaké vzrušené hlasy. Započúvam sa a po chvíli je mi jasný kontext. Hosť skolaboval (a spomeniem si, že pred vchodom bola sanitka) a je pri ňom zdravotnícky personál. Rozhovor prebieha asi takto:
Sestrička – Viete, že máte cukrovku?!
Hosť – (malátne)...ááno.
Sestrička – A pili ste víno!
Hosť – Pil.
Sestrička – A viete, že nemáte piť, keď máte cukrovku?!
Hosť – Áno.
Sestrička – Koľko ste pili?
Hosť – Neviem, dosť.
Sestrička – A viete, že nemáte piť, keď máte cukrovku?
Atakďalej, dookola. Aj to je spôsob, ako ušetriť na adrenalínových injekciách...
Odlet na Floridu. Pri ceste z letiska mi hostitelia hrdo ukazujú najnovšiu väznicu. Moderná, pekná budova. Na ľahké tresty, máte iba dvadsať a dáte si pivo, prichytia vás a môžete dostať týždeň, dva. My tu nie sme ako tie liberálne štáty na severe, počúvam od hostiteľov, my tu máme aj trest smrti! Šok z toho, prečo je práve toto dôvodom takej pýchy.
Detroit. Uff, strašne veľa obéznych ľudí. Na Manhattane som nevidel skoro žiadnych. Na Floride zopár (iste, tam som strávil iba deň, aj to v kanceláriách). Ale tu – neuveriteľné.
A segregácia. V mojom hoteli (gigantický Hyatt) ani jeden černoch. Neviem prečo, neovládam skryté mechanizmy tohto odčleňovania rás. Pritom v centre mesta prechádzam večer štvrťami, kde človek prakticky nevidí belocha. Dokonca vojdem do drahého, štvorhviezdičkového hotela, kde sú iba černosi. Návšteva výrobného podniku partnerskej firmy – v sporo osvetlených halách veľa tučných robotníkov. Síce v podniku, ale v sáloniku pre topmanažment, sa nás hostitelia pýtajú, čo si dáme k obedu. Pivo, hovorí slovenský kolega. Udivené pohľady, alkohol vo firme, to nemáme, nepredstaviteľné! No, vlastne to ako politiku schvaľujem, ale aj tak ma to zarazí (tohto sa človek u Francúzov či Talianov nedožije).
Povrchné prebehnutie toho veľa nepovie o skutočnom živote v danej krajine. Slovák príde do Štátov a je oslnený tým, ako ľahko sa všade dajú zarobiť peniaze. Niekedy si neuvedomí, čo sa skrýva pod povrchom. Že stačí dostať komplikovanú chorobu, ktorú mu nekryje poistka a je aj na desaťročie neuveriteľne zadĺžený. Že je ľahké nájsť si prácu, keď je človek čistý, biely, Európan, plný energie. Nemá za sebou možno roky drtiacej životnej skúsenosti – zlé školy, život v slumoch. Slovák sa rád na to pozerá z pohľadu niekoho, kto je dosadený do života strednej triedy. Aspoň to si myslím, keď niekedy stretnem deťúrence, ktoré sa práve vrátili z nejakého programu pre študentov, alebo z pár mesiacov zarábania.
Ale ako (pracovný) výlet sa mi to rozhodne páčilo. Takisto, ako sa mi páči klasický džez, F. S. Fitzgerald, veľa amerických filmov. Zaujímavá krajina. Jednoducho, treba to vidieť.
