Nie, nepatrím k tým, ktorí hystericky pri každej príležitosti vykrikujú niečo o rasizme. Vadia mi zahraniční aktivisti, ktorí bez znalosti pomerov kritizujú situáciu na Slovensku. Američanom bežne zdôrazňujem, že ak hovoria o pozitívnej diskriminácii, musia si uvedomiť, že my k Rómom nemôžeme mať rovnaký pocit viny, ako oni k černochom. Nepriviezli sme ich na otrokárskych lodiach, aby pracovali na plantážiach.
Ale Slováci si rovnako musia uvedmiť, že nie sú nijako kultúrne nadradená vrstva. Tri, štyri generácie dozadu sme na tom neboli oveľa lepšie ako Rómovia. Televízne inscenácie, kde síce chudobné ale čistučké deťúrence vybehnú z peknej drevenice pohrať sa na pažiť sú čiastočne výplodom modernej mýtotvorby. Ešte pred sto rokmi boli rozsiahle časti Kysúc a Oravy posiate chatrčami bez komínov, v ktorých dym štípal do očí ich alkoholom spustošené obyvateľstvo.
Je to jednoducho radosť, po tom, ako sme sa cítili “utláčaní” Maďarmi a Čechmi (pritom to v oboch prípadoch nebol väčšinou ani tak útlak ako jednoducho neschopnosť rozhodnúť sa, či mininárod nechať napospas jeho “zaostalosti” alebo ho rýchlo asimilovať), mať niekoho, voči komu sa môžeme cítiť nadradení.
Napriek všetkému som však optimistom. V zjednotenej Európe máme pomerne veľké šance si navzájom porozumieť a využiť pre určité inštitucionálne programy aj pomoc zo spoločného rozpočtu.
