Vrátane veľmi mladých dievčat. Kozmetičkou ošetrené tváričky, môžu mať tak trinásť rokov. Podajú si ruky a nasleduje pusa na jednu stranu, pusa na druhú. Hm, naozaj to vyzerá dosť formálne. Iné, ako rozpustilosť, s akou sme sa na ihriskách zdravili „čááu", „nazdar".
To je ďalšia novinka, aspoň pre nás, čo na Slovensku roky nežijeme a vraciame sa na krátke obdobia. Mládež sa správa odmeranejšie, dospelejšie, ako tomu bolo pred pár rokmi. V prvom rade asi funguje jednoduchý demografický fakt: detí je menej a navyše sa rodia často ako jedináčikovia. Sú viac obklopené dospelými a rýchlejšie preberajú ich správanie. Ale sú aj viac obklopené masmédiami - a tie ich tiež učia určité typy správania. Učia ich dospelé správanie. Žiadne opičie ohadzovanie sa pieskom na pieskoviskách alebo nekonečný rehot pri hojdaní sa na hojdačkách.
Médiá neovplyvňujú len zmazávanie určitých rozdielov medzi dospelými a deťmi. Ale napríklad implantujú špecifické typy komunikácie. Napríklad gestikulácie. Dievča, ak chce dnes dať najavo frustráciu alebo rozčúlenie máva prstami, lakte drží pri tele. A má pritom otvorené ústa. Prípadne si ich pri zhíknutí - prekvapení - prikryje prstami, spakruky.
Aj hovorí sa inak. A tiež to napríklad súvisí s tým vplyvom dospelých. Tínedžeri používajú také tie unavené frázy, ktoré si vymieňajú kolegovia, podčiarknuté nástojčivým a serióznym pohľadom. „Viééš," začne taká typická veta.
Je to možno trochu americký štýl komunikácie. Toto leto som si pri ceste trajektom v Stredozemnom mori vymieňal názory na všetko možné so šarmantnou Francúzkou. Prišla reč aj na Američanov. „Jedna vec ma na nich irituje," povedala mi," aj keď podávajú najtriviálnejšiu informáciu na svete, hovoria to tónom neuveriteľnej dôležitosti." Hm, mala pravdu.
Amerikanizácia gest Slovákov nie je vďaka všadeprítomnosti hollywoodskej produkcie žiadnym prekvapením. Podobne, ako nemôžu prekvapiť zmeny syntaxu, tiež pod vplyvom americkej, ale i českej produkcie. Ale to bozkávanie na líca? Tu som už trochu zmätenejší, pretože mne sa to javí, ako som už povedal, ako typicky francúzske či južanské gesto. Ale musím si pozrieť nejaké americké televízne seriály, možno sa to tam vyskytuje a ľudia to pochytili z nich.
Škoda, že vymiera iný prejav náklonnosti - držanie sa za ruky. Je menej zaľúbených korzujúcich párikov. Ale nejaké sa ešte nájdu. Chvalabohu.Keď som študoval v Yorku, za celý rok som nevidel ani jeden typický zaľúbený, nazdarboh sa prechádzajúci párik. Maximálne sa nejakí tínedžeri olizovali pre miestnou pizzériou. (Mimochodom, v Lancasteri, kde si robím doktorát, je to málinko iné. Sem-tam nejaký párik. Ale je fakt, že tam sú aj najkrajšie dievčatá z celej Británie. Čestné slovo. Tak možno to má nejaký súvis.)
Brr. Studené Anglicko. Je príjemné na leto si zájsť do Bratislavy a vychutnať kultúru, ktorá je predsa len iná. Stále akási emotívnejšia. Dúfam, že taká, napriek všetkým tým postupným, nenápadným zmenám, aj ostane.
