Pravda, študent sa môže ľahko popáliť. Pre tieto služby samozrejme nepracujú ľudia, ktorí tvoria originálne práce. Majú „prepisovačov", ktorí si pre danú tému zoberú jeden alebo viac existujúcich zdrojov, texty skombinujú a zmenia formulácie tak, aby sa to cez google nedalo ľahko zistiť. Ak si s tým dáte ale námahu, na podvod často prídete. Treba len skúsiť viacero pomerne krátkych ale výpovedných formulácií a objavíte zdroj. A stalo sa mi napríklad, že som takto vygooglil časť textu, ktorý takáto služba zle skrývala vo svojej databáze, takže bol verejne prístupný.
Samozrejme, vždy pomôže, ak už pri čítaní tušíte, že študent švindľoval a viete, že má zmysel začať pátrať. Raz som si čítal prácu, v ktorej mal študent vetu „a to mi robí starosti ohľadom budúcnosti našej westminsterskej demokracie." Od Rusa to znelo prinajmenšom zvláštne : )
Problém je, že trh pre práce v anglickom jazyku je obrovský. A takýmto službám teda stojí za to pracovať čoraz sofistikovanejšie, robiť si databázy, zamestnávať relatívne šikovných prepisovačov. A na druhej strane bohužiaľ, aspoň v mojej vlastnej skúsenosti, vyučujúci majú malú motiváciu podvody odhaľovať. Trvá to, tak načo sa zaťažovať.
Do určitej miery pomôže využívanie antiplagiátorského softvéru. Ale aj ten má svoje limity.
V mojej praxi bolo vždy najúčinnejšou zbraňou jednoducho dať študentom spracovať témy, ktoré sú priliš špecifické a teda zložité na podvádzanie.
Aj tak ale s nostalgiou spomínam na to, ako som študoval ja, ešte na strednej škole. Učiteľ pokojne uprostred písania „písomky" (väčšinou eseje) odišiel z triedy. Nikto nepodvádzal. Bolo to preto, že v starom britskom systéme nebol až taký tlak na to, mať dobré známky. Získať dobré výsledky v záverečných skúškach (A levels) síce samozrejme bolo dôležité, ale na základe prihlášky a osobného interview univerzity vedeli zohľadniť aj iné veci. A existovala aj česť, na ktorú sa vo výchove nenápadne dával akcent.
Ale na preplnených, zbyrokratizovaných a podfinancovaných univerzitách už dnes nie je toľko priestoru pre osobný kontakt ako voľakedy.
A aj britský stredoškolský systém, aspoň jeho špička, sa dnes paradoxne posunul smerom k východoeurópskemu, s tvrdým dôrazom na známky. V tomto prípade preto, aby škola poskočila aspoň o niekoľko miest v nejakom hlúpom rebríčku.
Ale to je už iná téma...