Tých to dokonca teoreticky nič nestojí. Aj keď firma sa každému zároveň snaží za mastnú sumu hneď jeden výtlačok predať. Ďalšie potom predajú univerzitným knižniciam, ktoré majú nie veľmi šikovných, prípadne podplatiteľných knihovníkov.
O nič veľmi vážne nejde, napriek tomu je to zavrhnutiahodná činnosť. Firma sa tvári ako vážny vydavateľ, v podstate je to však skupina obchodníkov, ktorí nemajú s akademickýcm publikovaním nič spoločné. Nemajú peer-review procesy a publikácia sa neobjaví v žiadnej relevantnej databáze.
Ale akademik si vydanú prácu hrdo uvádza ako vážnu publikáciu. Pekne to funguje napríklad vo východnej Európe, kde stačí kolegom ukázať publikáciu u „západného vydavateľa" a častokrát to pôsobí veľmi vznešene.
Samozrejme, tento konkrétny podnik nie je ani zďaleka jediný s podobným biznis modelom. Rôznych online časopisov, vydavateľov online kníh, alebo vydavateľov takýchto publikácií v počte pár kusov, je veľa. A fungujú aj v strednej Európe.
(Minule mi na email prišla ponuka od akéhosi ASERS Publishing z Varšavy. Na prvý pohľad podobný biznis, ale určite sa veľa ľudí chytí.)
Samozrejme, problém je dnešný tlak na publikácie. V lepších akademických kruhoch sa berú do úvahy len tie v citačných databázach. Ale na mnohých menej významných pracoviskách je tlak na to, aby bola aspoň nejaká publikácia, niekde.
Navyše, vydanie článku v peer-review časopisoch veľmi dlho trvá. A v tých menej významných sú aj tak častokrát blbosti. Všetko to môže byť frustrujúce a vedie to k hľadaniu skratiek.
Podľa mňa lepšia skratka je vydávať práce aspoň u nejakého renomovaného think-tanku. Alebo si ju poctivo proste vydať sám ako knihu, využijúc lulu.com alebo podobnú službu. Univerzity samotné by namiesto tlačenia do pochybného publikovania mali efektívne vydávať vlastne working papers a propagovať ich cez na to určené databázy (v spoločenských vedách napríklad ssrn.com).