A kým pri šoférovaní sa vodič nemôže bohvieako venovať okolitej krajine („pane doktore, vy jste se zase kochal!"), vlak je ako obývačka s veľkým televízorom-oknom, v ktorom beží skutočná krajina.
Preto sa mi aj páči bývať v Česku. Táto krajina má najhustejšiu sieť železníc na svete. Iste, potrebovali by modernizovať, najmä rýchliky niekedy vyzerajú dosť spustnuto. A tie rýchlosti, nič moc. Ale dá sa to vydržať a krásne je hlavne potom presadnúť niekde v Podkrkonoší alebo v južných Čechách na lokálku. To je ťažká romantika, dovolenka už sama osebe. Naozaj. Ja niekedy takto idem vlakom len pre jazdu samotnú.
Iste, čo sa pohodlia a estetiky týka, z európskych vlakov som mal najradšej asi britské rýchliky triedy Mallard, ktoré prevádzkovala spoločnosť GNER. Británia ako kolíska železnice v ostatné desaťročia dosť zaostávala. A v mnohom ešte stále zaostáva, elektrifikácia tratí je nízka, takže vlaky často majú neekologický a hlučný dieselový pohon (pri mnohých je to tak, že každý vozeň ma svoj motor, inak by vlaky nešli dosť rýchlo, viete si predstaviť, čo to robí s vozňom). Ale v posledných rokoch sa začali britské vlaky aspoň doťahovať komfortom. Niektoré. Na juhu krajiny je situácia hrozná, šialene preplnené a často meškajúce spoje. Ale na sever od Birminghamu to zvyklo byť o dosť lepšie, hlavne vďaka tej GNER, ktorá zároveň prevádzkovala niektoré stanice (viditeľne čistejšie a upravenejšie ako ostané). GNER však pred niekoľkými mesiacmi kvôli hroziacemu finančnému kolapsu prišla o licenciu.
Dosť pohodlné sú nemecké železnice. Ale nemecké vlaky sú zároveň tak isto funkcionalistické a sterilné ako zvyšok krajiny, takže v Nemecku som vlakom cestoval dosť nerád. A, mimochodom, povesť o nemeckej presnosti tiež dostala zabrať, meškania som zažil dosť často (pravda, skôr na prímestských vlakoch ako na rýchlikoch, tie sú dosť dobré).
Jedna krajina v Európe sa môže ale pochváliť vlakmi, ktoré sú pomerne lacné a vidíte z nich ešte úchvatnejšiu krajinu ako tu v Čechách. A všetko je to na oveľa vyššej technickej úrovni. Francúzsko. Asi najsofistikovanejšia železničná sieť na svete. Iste, čo sa rýchlosti týka, TGV majú teraz v Európe silnú konkurenciu vo vlakoch Velaro od Siemensu, ktoré jazdia napríklad v Nemecku a v najsilnejšej verzii Velaro E začínajú v Španielsku (tam, tuším, aj majú dosahovať najvyššie prevádzkové rýchlosti).
Ale francúzska sieť TGV je najrozsiahlejšia sieť rýchlovlakov v Európe. To pohodlie - človek vhupne do vozňa v Paríži a o tri hodiny už je napríklad na Azúrovom pobreží a môže si začať hľadať pláž.
No a teraz si Francúzi znovu zabezpečia úplne jasné prvenstvo svojich vlakov v rýchlosti. Aj vďaka spolupráci s... Čechmi. Práve v Čechách sa totiž teraz testuje rýchlovlak novej generácie AGV. (Ale prví dostanú od Alstomu nový vlak vlastne Taliani, dokonca na súkromnú trať.)
České železničky sú pre mňa jednotka, čo sa čírej rozkoše z cestovania týka. Lacné, rozprávkovo nemoderné, vcelku efektívne. A vláčiky si to nadskakujú v príjemnej, milej krajine.
Ale celkom sa teším, až si zase raz vyjdem do Francúzska a dám si jazdu na TGV.
Mimochodom, nie je rozumné investovať do poriadnej železničnej siete a na dovolenku sa voziť (na rozumné vzdialenosti) radšej vlakom ako lietadlom či autom? Tí Francúzi to majú vymyslené celkom dobre.
