Oheň v zimnom okne

Vraj ma už nepoznáš? Ani nevieš, kde to je?Predsa tam, kde na ľadové kvety dopadajú tie najzvedavejšie snehové vločky.Posadajú si na lupene a so závisťou pozorujú bláznivé ohnivé divadlo.Sestry na nich ticho kričia - Nezdržiavajte sa, nesmiete sa pozerať do očí ohnivákov!Severák sa preháňa okolo a pristavuje pri nich svoje snežné sane.Zachytia sa a pokračujú na svojej ceste do chladného sveta.Zachráň ma, moje slzy spália ľadové kvety.Jedna malá opäť neposlúchla. Hľadí s úžasom na driečnych ohnivých bojovníkov. Tí sa lenivo prevaľujú z boka na bok, kým ich ryšaví služobníci obskakujú.Pažravo hlcú všetko okolo seba, rehocú sa.V pravidelnom rytme okolo nich obtancujú zlaté tanečnice,zatlieskajú a sadnú si po krajoch.Ohniváci ku nim vystierajú svoje ruky a oblizujú ich ohnivými jazykmi.Jeden z nich si všimne tú malú opustenú.Sleduje, ako so zavretými očami napodobňuje ohnivé iskierky,zakrúti sa okolo ľadového lupeňa a túžobne očakáva prvý bozk.Očarí ho jej ľadová pravidelnosť a natiahne k nej ruku.Je neskoro.Vločka otvorí oči, vykríkne, skĺzne sa okolo ľadového púčikaa zamieša sa medzi moje slzy.