Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Aj dnes sa prikradol nebadane odnikiaľ, nikým nevolaný.
So škodoradostným smiechom znovu prepol
na ozvenu letných myšlienok
a vyhnal úsmev z môjho vnútra.
Hlasný smútok drzo zobliekol svoj šedý plášť
a prikryl ním svet.
Splašene si zavriem dlaňami uši a utekám pred ním do seba.
Neboj sa, leto sa dávno skončilo
a pre hluk aj tak nikto nepočuje,
že mi chýbaš.
Bojazlivo otvorím oči do šera
a hľadám cez slzy kúsok svetla.
Matne zazriem nenávisť, ako ruka v ruke
so zlosťou napĺňajú moje ja.
A tak trpezlivo čakám, kým sa soľ zo sĺz usadí
a premení na ľahostajný kameň.....
Možno už zajtra ranná slza prebudí moje kamenné srdce
a oznámi príchod nikoho.
