Mám overené, že zlatíčkam urobíte najväčšiu radosť, ak sa na pár minút vzdialite od počítača. Po návrate sa dozviete, že vaša milovaná ratolesť začala študovať na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Stačí vraj len spraviť test na akejsi "trikrát w" u čarodejníckeho učňa s "sk" na chvoste. Tiež som to skúsila, ale vzdala som sa pri prvej problémovej otázke.
Nechcem už chodiť do žiadnej strednej školy, ale ani do tretej triedy základnej školy. Viem to, lebo občas mi dcéra dovolí nahliadnuť do jej kníh. Pravdepodobne z ľútosti nás - rodičov - zvykne požiadať, aby sme ju skúšali a pritom si overili úroveň našich vedomostí. Vtedy nadobúdame pocit, že by mala k najbližším narodeninám dostať aj slovník cudzích slov. /Alebo my?/
Ale dozvieme sa hocičo, napríklad, kde chodievajú kultúrni ľudia, pre koho je určená kúpeľná liečba, ale aj, že naši policajti vyšetrujú páchateľov, ktorí poškodzujú obecný majetok. Slepo závidíme, že naše dieťa odrapká dve strany vybraných slov, vie, ako sa vyrába kuchynská soľ a kde sa nachádza ropa. A niekedy zistíme, že kým sa my dohovárame na správnej odpovedi, dcéra zatiaľ, z veľkého záujmu o danú tému, lúska ďalšiu kapitolu v knižke s hrejivým názvom - Naša trápna mamička.
Načo by sa zaoberala s našimi odpoveďami. Ide na to jednoducho a dôvtipne. Ako minule, keď som na otázku - Kedy môžeš zavolať políciu? - dostala rýchlu odpoveď - Keď mi horí pod zadkom. Neplašte sa! Táto rada nie je z vlastivedy, ale od nejakého policajta z jej ďalšej obľúbenej knihy.
Nedávno to naše kvieťa prišlo zo školy a naozaj jej horelo tam, kde spomínala. Pani učiteľka hodnotila stojku na hlave a jej sa nepodarila. Ešte však nebolo všetko stratené, lebo len jednej spolužiačke bolo povedané - Beznádejné!
Postrehli ste dúfam, že v tomto okamihu nadišla moja chvíľa. Neváhala som a s veľkým elánom som sa pustila do gymnastickej drezúry. Spočiatku mi bolo vytýkané, že v škole to vysvetľujú jednoduchšie, vraj len povedia - Urob stojku - a čakajú. A ja hovorím, čo majú robiť ruky, hlava, zadok a nohy. Vraj to veľmi komplikujem. Ale čo chcete odo mňa, úbohého rodiča bez pedagogického vzdelania. Jednoducho som sa rozhodla, že jej to musím ukázať názorne. Kľak, švih a z obráteného pohľadu zdola som uvidela dcéru, ako zostala stáť v úžase nad mojím výkonom. Nedala sa zahanbiť a po viacerých pokusoch sa jej podarila vytúžená stojka bez pomoci. Úplne podľa jej predstáv o protinožcoch - dlhý vrkoč zostal dolu a nohy so zadkom na opačnej strane.
Večer ku mne pricupkala ako malé dievčatko a povedala - Kľudne mi môžeš kúpiť tú knihu - Hľadám lepšiu mamu. Vieš, tam tú najlepšiu mamku nakoniec aj tak nájdu doma, - pobozkala ma na líce. Vyrástla som o pár centimetrov. Škoda, že sa nemali učiť aj salto, v tej chvíli by som ho určite zvládla.
