Od malička sme svedkom rýchleho nadobúdania jej organizačných schopností:
Nazlostená som pobehovala po byte. Dvojročná dcérka pricupkala ku mne a povedala - Nehnevaj sa, mamka. Oddýchni si a potom môžeš umyť riad.
Má zmysel pre kolektív:
Trojročná šéfka na mňa nahnevane kričala – Zbaľ si ruksak a môžeš ísť preč!
Vravím, že ja som tu doma. Dcérka zmenila rozhodnutie – Dobre. Tak si s ockom zbalíme ruksaky a pôjdeme preč.
Nezanedbáva zdravú životosprávu a dáva nám zabrať aj pri sexuálnej výchove:
V jedno ráno som sa dozvedela od trojročnej dcérky – Keď sa spí, tak sa rastie. Naozaj neviem, prečo ma tak skoro ráno budíš.
Dvojročná babuľka videla obrázok s bocianom, ktorý nesie bábätko a oznámila mi - Mami, ty si môj bocian.
Ako trojročná sa mi zdôverila -Tak som sa rozhodla, že budem mať to bábätko!
– Aké? – vytreštila som na ňu oči. – No predsa, keď budem veľká – zasmiala sa.
Prejavuje záujem o domáce práce:
Štvorročná domáca pani prišla ku chladničke a otvorila ju so slovami - Mami, my niekde odchádzame?
– Prečo? – čudovala som sa.
– No keď je taká prázdna.... – šibalsky mi odpovedala.
Komunikačné zručnosti si upevňuje bez prestania a za každého počasia:
Vonku fúkal studený vietor. Päťročnú dcérku sme upozorňovali, nech toľko nerozpráva.
– Ale ja musím stále rozprávať alebo spievať. Bez toho nevydržím – nedá sa.
Odvtedy rozpráva stále viac a viac.
Pozná aj smútok:
Keď mala štyri roky, zomrel jej prastarý otec. Vysvetľujeme jej, nech je tíško, pretože máme všetci smútok.
Rozhorčene odpovedala – Vy nič nehovorte, ja som sa s ním rozlúčila. Vy nie. Včera som mu podala rúčku.
Teraz má deväť a niekedy zhrozene sledujeme, že o chvíľu jej skončí detstvo a príde dospievanie. Alebo je to už tu?
Nedávno sa dcérka učila prírodovedu a na otázku – V ktorom období života sa nachádzajú tvoji rodičia? - nám s úsmevom prezradila, že v starobe.
No čo už: Na ulici prechádzalo vozidlo a počuli sme výzvu – Vykupujeme staré kože!
Pribehla za mnou a vraví – Mami, rýchlo sa choď pozrieť! Vykupujú staré ženy.
Naše zlaté deti......Cvičia s nami a občas sa nám vlasy na hlave postavia. Ale nič nenahradí objatie ich rúčok....
Malí ľudia, ktorí žijú svoj život. Niekedy majú viac rozumu, ako my dospelí.
Ľúbime ich a doprajme im preto každý deň „Deň detí“. Veď nás robia mladšími a prinášajú nám od narodenia vrásky radosti, ktoré sme predtým nepoznali.