Dielo, Marka Juergensmeyera, TEROR V MYSLI BOŽEJ pojednáva o náboženskom terorizme, ktorý v posledných desaťročiach narástol do obrovských rozmerov. Úlohou teroru (slovo pochádzajúce zo slova terrere, čo znamená „prinútiť k traseniu“) je vyvolať strach. Tento strach, ako autor podotýka, sa často mení na hnev, pokiaľ sa tieto násilné činy ospravedlňujú náboženstvom. Náboženstvo je vo všeobecnosti považované za mierumilovné. Napriek tomu autor podáva príklady kedy náboženstvo dáva násiliu zelenú a poskytuje mu, chcene alebo nechcene, ideológiu i organizačnú štruktúru. Násilia vo forme náboženského terorizmu sa dopúšťajú hlavne znevýhodnené skupiny, ktoré sa snažia vydobiť si moc a vplyv. Autor podotýka, že náboženstvo v terorizme niekedy vystupuje ako prvotná inšpirácia alebo v spojení s inými faktormi. Toto spojenie náboženstva a násilia je pre autora najzaujímavejšie. Pričom preňho nie je dôležité prečo sa ľudia takýchto činov dopúšťajú.(s.23-26)
Terorizmus nie je záležitosť jednej osoby, tieto osoby sa opierajú o rôzne spoločenstvá, hnutia alebo skupiny. K útoky na bezbranných ľudí je potrebná určitá dávka morálne opovážlivosti, ktorá páchateľom umožňuje ospravedlniť a odobriť tieto násilné skutky. Tú môže zaručiť určité silné presvedčenie, sociálne uznanie a oficiálne schválenie ideológie alebo autority, ktorá je pre páchateľa dôležitá.(s.30)
Autor používa termín „kultúry násilia“ pretože kultúra v sebe obsahuje oba faktory – idey a sociálne zoskupenie, ktoré súvisia s teroristickým násilím.(s.32)
Z formálnej stránky je kniha rozdelená do dvoch častí. V prvej autor spomína posledné najznámejšie teroristické útoky s náboženským podtónom. V druhej časti autor poukazuje na to, že náboženstvo a násilie spolu súvisia a podáva príklady a vysvetlenia.
1. časť:
Terorizmus v kresťanstve
Juergensmeyer spomína teroristické útoky medzi katolíkmi a protestantmi v Severnom Írsku, streľbu na židovské jasle v Kalifornii v roku 1999, výbuch bomby na Olympijských hrách v roku 1996, výbuch vo federálnej budove v Oklahoma City v roku 1995 a množstvo útokov na interrupčné kliniky na konci 20. storočia.
V Severnom Írsku proti sebe stoja na jednej strane írski nacionalisti a na strane druhej protestanti. Írsky nacionalisti žiadajú pripojenie šiestich hrabstiev k Írskej republike a protestanti chcú, aby ostali pripojené k Britskej únii. Mnohí pochybujú, že ide o náboženský spor. Aj keď Tom Hartley, vedúci predstaviteľ strany Sin Féin vyhlásil, že medzi oboma stranami vládne akýsi nesúlad v „procese uvažovania“. Každá strana má svoju kultúru, rozličný spôsob uvažovania a ten kreslí medzi nimi hrubú čiaru. Na strane Írov rovnako ako na strane protestantov je násilie dávané do súvisu s obnovenou rolou náboženstva vo verejnom živote Severného Írska. Ospravedlnenie hľadajú napr. v slovách evanjelií, kde Ježiš vyháňa peňazomencov alebo kde hovorí o tom, že na zem neprišiel priniesť pokoj, ale meč.(s.46) Protestanti svoje činy ospravedlňujú teologicky podľa spisov Dietricha Bonhoeffera a Reinholda Niebuhra, ktorí tvrdili, že násilie je povolené, ak je v záujme spravodlivosti.
Terorizmus v judaizme
Násilie v judaizme je najčastejšie spájané s Izraelom a Palestínou, kde bojujú Židia s muslimami o posvätné miesta Jeruzalema. Násilie sa obracia na muslimov ako odveta – Baruch Goldstein v Hrobke patriarchov v Hebrone/al-Chalíle, kde zomrelo viac ako tridsať nič netušiacich modliacich sa muslimov vrátane malých chlapcov. Avšak nie vždy sú terčom len muslimovia, niekedy sa zbrane obrátia aj proti vlastným príslušníkom viery – Jigal Amir a jeho vražedný atentát na ministerského predsedu Jicchaka Rabina, ktorý sa židovskej viere spreneveril svojou politikou. Nacionalisti veria v akýsi „katastrofický mesianizmus“, ktorý predpokladá príchod Mesiáša v čase veľkolepého stretnutia, v ktorom Židia zvíťazia. Všetko, čo Židov uráža je krok späť smerom od spásy. Túto dobu považujú za akúsi prípravu pred jeho príchodom. Z čoho vyplývajú tieto násilné činy.
Terorizmus v islame
„Nie sme proti Židom proste preto, že sú Židia,“ to sú slová jedného zo zakladateľov hnutia Hamás, Abdala Azíza Rantísiho. Podľa neho sa bojuje pre postoj Izraela k muslimskej Palestíne, podľa konceptu hnutia Hamás. Podľa Rantísiho Izrael chce zničiť islamský nacionalizmus a tento zámer podporujú stanoviská, ktoré prevládajú v dnešnej izraelskej spoločnosti. Z tohto dôvodu vo vojne medzi Izraelom a Hamásom neexistujú nevinné obete.(s.102)
Mučeníctvo mladých stúpencov Hamásu je odpoveďou na útoky zo strany Izraela a v ich ponímaní je to akt sebaobrany. Pokladajú sa za obete nie agresorov.(s.103) Náboženské princípy hnutia Hamás poskytujú nielen dôveryhodnosť a legitimitu, ale umožňujú mi tiež ospravedlniť uplatňované násilie. Islamské učenie je napriek tomu v otázke násilia nejednoznačné. Islam rovnako ako všetky ostatné náboženstva pripúšťa príležitostné násilie, ale zdôrazňuje, že hlavným duchovným cieľom je nenásilie a mier.
Terorizmus a sikhizmus
V Indii je násilie prítomné od získania nezávislosti. Proti sebe stoja muslimovia a hinduisti. V mnohých prípadoch sa jedná o samotnú podstatu Indie ako multikulturálnej krajiny, jedná sa o spor, kto bude vládnuť – jedna tradícia alebo mnoho tradícií. V krajine jestvuje mnoho militantných skupín, ale najdôležitejším je hnutie militantných sikhov v Chalistáne.(s.115)Medzi obete násilia patria politické osobnosti rovnako ako aj nevinný civilisti. Najznámejšie politické osobnosti zabité v Indii boli Indíra Gándhiová a Beant Singh.(s.116) Sikhovia sa snažia týmito útokmi upozorniť na seba a na represie zo strany vlády. Cieľom tohto hnutia, ktoré bolo po atentáte na Beanta Sigha skoro úplne zdecimované.(s.118) Mučeníctvo je silne zakorenené v náboženských tradíciách Indie. Známe indické eposy Mahabharáta a Ramajána sú veľkolepé opisy opisy vojen a bitiek. Samotné Krišnovo kázanie sa odohráva na vojenskom poli. Ďalším dôvodom k ospravedlneniu násilných skutkov je založené na dharme(mravnom záväzku) – v povinnosti člena kasty kšatrija (bojovník) je už z podstaty zahrnuté zabíjanie.(s.128)
Terorizmus v Japonsku
Napriek tomu, že násilie by sa najmenej čakalo v buddhizme, nie je tomu tak. Skupina Óm šinrikjó zaútočila na tokijské metro nebezpečným plynom sarínom, čo bolo označené ako útok zbraňou hromadného ničenia. Tomuto hnutiu nešla o zabitie veľkého počtu ľudí, skôr chceli demonštrovať svoju vierohodnosť.(s.136)
Ospravedlnenie násilia v buddhizme existuje v niektorých tradičných doktrínach, ktoré sa snažia stanoviť okolnosti, kedy sa dá pravidlo nenásilia (ahimsá) porušiť. Spĺňať sa musí päť podmienok, v ktorých je najdôležitejším „úmysel“ zabiť. V buddhizme sa povoľuje ozbrojená obrana – dokonca aj vojna – a ospravedlňuje sa poukazom na to, že také násilie je vo svojej podstate odpoveďou a nejedná sa preto o vlastný úmysel či zámer.(s.148)
2. časť:
Otázkou, nad ktorou sa Juergensmeyer zamýšľa je, či existujú nejaké spoločné vlastnosti týchto príkladov násilia. Ak by bola odpoveď negatívna, vyplývalo by z toho, že nastalo akési celosvetové uvoľnenie spoločenskej kontroly. Kladná odpoveď by znamenala, že jestvuje možnosť vysvetlenia otázky dramatického vzostupu násilia a náboženstva.(s.155)
Autor hovorí, že teroristické násilie je akýmsi divadlom, ktoré má ochromiť a hypnotizovať myseľ divákov. Toto násilie je súčasťou nejakej stratégie, ktorej účelom je nejaký politický cieľ.(s.158-159) Verejné rituály sú súčasťou náboženstva, čo je jeden z dôvodov prečo aktivisti, ktorí vychádzajú z náboženského prostredia, považujú verejné predstavenia násilia za niečo prirodzené.(s.163) Podobne ako divadelné predstavenie tak aj teroristický útok potrebuje prípravu „javiska“, preto si títo páchatelia vyberajú dôležité miesta svojich činov, buď sú to vládne budovy, vozidlá, konštrukcie. Tieto miesta majú akýsi symbolický význam, predstavujú to proti čomu bojujú.(s.170-171) Podobne je to aj s načasovaním útoku, zvyčajne je to v nejaký významný deň, či už pre hnutie, ktoré útočí alebo pre spoločnosť, na ktorú sa útočí.(s.173)
Podľa autora je svet vo vojne a to kozmickej vojne, ktorá je vo svojej podstate osobná, ale zároveň sa dá preložiť do jazyka spoločnosti. To, čo činí náboženské násilie brutálnym je to, že ich aktéri využívajú náboženské obrazy nadprirodzeného zápasu – kozmickej vojny – pre potreby svetských politických stretov.(s.189-190) Násilie ponúka klamný pocit moci.(s.199)
Koncept mučeníctva je prítomný vo všetkých náboženstvách.(s.214) Vo vojne ide o boj s nepriateľom. Koncept nepriateľov býva „sociálne zostavený“. Ak nepriatelia neexistujú je potrebné si ich vymyslieť.(s.218-219)
Amerika ako nepriateľ
Poslednú dobu je USA považované za nepriateľa. Usama bin Ládin označil Ameriku za globálneho nepriateľa.(s.227) A poznamenal, že je globálnym nepriateľom právom, lebo práve Amerika je „najväčším teroristom na svete(s.228) Nepriateľom číslo jeden sa stala svojou politickou, hospodárskou a kultúrnou expanziou.(s.229-232)
Aktéri teroristických útokov sú schopní zúčastniť sa akejkoľvek akcie, ak majú presvedčenie, že Boh ich podporuje, že myšlienka tohto činu vznikla v jeho mysli. Autor poukazuje, že náboženstvo hraje významnú rolu v tejto spoločnosti, niekedy tak činí aj násilným spôsobom.(s.272) Náboženské konflikty, od svetských oddeľuje ich trvanie. Zatiaľ, čo svetské vojny raz skončia, náboženské trvajú dlho a nesú sa cez mnoho generácií.(s.274)
Mark Juergensmeyer je americkým sociológom a autorom súčasnosti, keďže sa zameriava na problémy terorizmu, ktorého vzostup sme zaznamenali v 90.rokoch 20. storočia. Toto dielo vyšlo v roku 2000 a zaznamenalo obrovský úspech v celom svete.
Môj skromný názor
Toto dielo je podľa môjho názoru hodnotné, nielen pre obsah, ktorému sa venuje, ale aj pre autentické rozhovory z členmi hnutí so sklonom k teroristickým útokom.
Na príkladoch teroristických útokov, ktoré sú viac, či menej známe, poukázal na ich spoločné prvky. Podal tiež vysvetlenie násilia, ktoré aplikujú vo svojich hnutiach ich členovia. Osobne ma vždy zaujímala otázka ako sa niekto môže opásať bombou a stlačiť spúšť niekde v hale obrovského nákupného centra alebo iného miesta plného nevinných, nič netušiacich ľudí. Aké silné je jeho presvedčenie, ak dokáže myslieť na to, že zabije seba a nakoniec ešte aj na to, že zabije kopec iných ľudí? Táto kniha, dalo by sa povedať, ponúka informácie z prvej ruky, hlavne vďaka týmto rozhovorom.
