Tak týmito slovami začína malá knižôčka, s čiernym obalom, v ktorej strede je skutočne DIERA.
Zaujala ma pomedzi hŕbu kníh, pekne poukladaných v krabici vedľa kontajnera na ulici. Už na prvý pohľad si človek povie "dobrý nápad" a prvá strana ho nasmeruje jednoznačne k odhodlaniu otočiť list strany a pokračovať.
Aj keď, mnohí, ktorí sa na toto cca dvojminútové dobrodružstvo odhodlajú, či odhodlali, si v strede publikácie povedia "nuda", avšak myslím, že kniha obsahuje všetko, čo kniha s dierou obsahovať potrebuje. Od autorových myšlienkových pochodov typu "kde sa tu tá diera vlastne vzala?", na ktoré sa snaží hľadať odpovede v náhode, či akomsi sprisahaní až po absurdnú myšlienku, že ho ktosi sleduje, prechádza okrem intelektuálneho filozofovania aj existenciálnymi príbehmi. Po niekoľkých stranách zisťuje, že ho tá diera akosi ruší a nemôže sa sústrediť na všetko to, čo nám vlastne chcel pôvodne priniesť a tak (z môjho pohľadu) nám necháva priestor pre to, aby sme v tej diere videli to, čo chceme a v knihe našli práve to, čo my chceme. Odkladá pre nás voľné strany. Nepomenované. Popísané ako nepomenované. Alebo zamerané na tú dieru, o ktorej si môžeme myslieť čokoľvek. A vidieť cez ňu čokoľvek. Možno dokonca zažiť čokoľvek. Alebo snívať cez malý otvor o všetkom tom, čo si počas uponáhľaného života inak nevšimneme.
Máme krásny výhľad.
