Myseľ prekliata časom

Pozerá z okna dvanásteho domova a premýšľa, čo ju čaká. Poznanie? Smútok? Láska? Nič. Schizofrénia. Vždy milovala to temné slovo, ktoré ako jediné dokázalo vždy vystihnúť túto a jej podobné chvíle. Chvíle, kedy zmizol. Tak rýchlo, ako sa objavil. Ilúzia, spievajúca o ňom tie krásne naivné melódie času. Aký v skutočnosti je? Je?

Aká je ona? Blázon. Istotne myslí si. Naivné dievčatko. Popletené. Slabé. Malé.

S veľkou túžbou zostárnuť.

Necítiť tlak života. Tlak času. Cez šedivé vlasy sa pozerať z okna trinásteho domova a rátať vrásky na mužovej tvári. Nikam sa neponáhľať. Nič nepotrebovať.

Len paličku.