Dvadsať osem jedeň deň,
snívam si ja krásny sen.
Zem je našim domovom,
možno to o chvíľu príde po novom.
Žiadny stesk či ľútosti,
uvedomiac si riešenie hlúpostí,
Jedna známa mala sen,
a možno sa viaže na tento narodeninový deň,
vnútro svoje počúvať,
aj sám seba rád mať.
Viac ako polovica či celý zvyšok sa pripojí,
nie je dôležité byť v zbroji na poli.
Bez strachu a slabosti,
rob si každý deň radosti.
Svetlo je nám majákom,
potešení sme aj dvojákom,
Láska je tým tajným slovom,
netreba prejsť kráľovským dvorom.
Rastlinka či chrobáčik,
SUV či malý vláčik,
Hmota sa rozostiera nám ,
a nové možnosti prichádzajú k Vám.
Drevorezba či Špirála hojnosti,
je to o rezonancii a bude pre každého dosti.
Neuspokojme sa s málom doma,
prijmime čo prichádza a nie len násobené dvoma.
Áno, i ja som sluchátka na ušoch mala,
a týmto slovám sa vyhýbala.
Vnútorný pocit bol vždy tam ,
a teraz to môžem predstaviť i Vám .
Slovo je po myšlienke nasledované,
a veľmi vážne všade brané.
Preto, i keď vyrieknem niečo zreska,
zachráni ma krok späť a možno treska.
Nie je to o reklame a či klame,
nemusíme byť ovce, ani byť v dave.
Svet náš vnútorný nie je len útočiskom,
môže byť i krásnym veľkým tvoriskom.
Otvorme tie dvere na viac zámkov zamknuté,
snímam svoj klobúk, pukerle a v radosti tu buďte.
Blahoželať som Ti ja išla,
a Ty si za mnou hneď prišla.
Ďakujem Ti slovám trom,
bude nám dobre, ideme sa radovať v ňom.
