V roku 2010 sa v Grécku oficiálne začala kríza. Je to 14 rokov dozadu, a aj dnes si to mnohí Slováci pamätajú. Čo sa presne stalo? Od roku 1980 Grécko prekračovalo maximálny povolený deficit verejných financií 3% HDP. Ich prijatie do eurozóny teda bolo dosť kontroverzné, nakoľko neplnili Konvergenčné (Maastrichtské) kritéria. Ich prijatie do eurozóny znamenalo, že zatiaľ čo v decembri 1993 si požičiavali na dlhopisoch za 22%, tak v decembri 2002 si požičiavali za rovnaké úroky ako Nemecko. V roku 2009 vláda priznala, že deficit na rok 2009 nebude -6% HDP ale -12%. Neskôr, v tom istom roku, to Eurostat upravil na zvratných -15,4% HDP. Práve rok po páde Lehman Brothers, nervózni investori strácajú záujem o grécke dlhopisy a krajine tak hrozí akútny bankrot.
Myslím si, že každý, kto sa o ekonomiku zaujíma, vie, čo stálo za „gréckou cestou“ a prečo sa ňou vydať nechceme. Viac o gréckej kríze v tomto blogu od INESSu: https://iness.sk/sites/default/files/media/file/pdf/grecko101/INESS%20-%20Sprievodca%20greckou%20krizou.pdf
Dnes, 14 rokov po ich páde, prichádza návrat. Podľa informácií Reuters je práve rok 2024 rokom, kedy sa Grécko spamätá. Predpokladá sa, že rast bude v tomto roku skoro 3% a dostane sa k predkrízovému objemu a výrazne prevýši priemer eurozóny, ktorý je 0,8% .
Náklady na pôžičku klesli na nižšiu úroveň ako v Taliansku, a banky, ktoré boli zachránené počas krízy budú po desaťročiach konečne plne sprivatizované. Mnohí investori práve tento krok považujú za posledný krok normalizácie. Takto sa vyjadril Wim-Hein Pals zo správcu aktív Robeco, ktorý nedávno kúpil akcie gréckych bánk: "Keď sa (štátna účasť) odstráni, je to medzník.".
Obrat v Grécku, ktorého dlhová kríza hrozila spôsobiť zánik celej eurozóny je výrazný - aspoň na papieri. Teraz krajina čelí novému problému: brzdí ju stagnácia tých istých gigantov eurozóny, ktorí jej kedysi vnútili prísne reformy týkajúce sa ekonomiky.
Samozrejme, problémy ostávajú. Napríklad: nezamestnanosť zostáva nad 10 %, čo je po Španielsku druhá najvyššia nezamestnanosť v EÚ a HDP na obyvateľa v kúpnej sile patrí k najnižším v bloku, ukazujú údaje Eurostatu. Priemerná mesačná mzda 1 175 eur je podľa údajov ministerstva práce o 20 % nižšia ako pred 15 rokmi. Napríklad, v stredu bol generálny štrajk, pretože sa niektorí ešte stále nespamätali z toho, že kvôli hospodárskej kríze prišli o všetko a žiadali vyššie mzdy.
Treba však priznať, že sú pred nimi stále výzvy ako klesajúca pôrodnosť a nedostatok pracovných síl. Rovnako, ako problémy súvisiace s klímou, ktoré zaťažujú rozpočet. Na to, aby hospodársky rast pokračoval, treba diverzfikovať hospodárstvo na viac odvetví ako len na klasické, ktoré sú cestovný ruch, nehnuteľnosti a služieb.
Zdroje:
https://www.reuters.com/markets/europe/greek-economy-surges-after-decade-pain-2024-04-18/
