Andrej Danko, jeden z najvernejších ľudí, ktorí stáli pri Ficovi, píše listy, v ktorých ho kritizuje – prečo? Andrej Danko vie, že je najslabší člen koalície – má najmenej ministrov, najmenej poslancov a vlastne on sám je jediný poslanec SNS v koalícii. Ich poslanecký klub musel zachraňovať Muňko zo Smeru. Vtedy sa zdalo, že Robert Fico viac sympatizuje s SNS a radšej by sa zbavil Hlasu. Už dlhšiu dobu vidíme, že koalícia má problémy. Od prezidentských volieb nemáme riadneho predsedu parlamentu.
Avšak to, čo sa deje teraz, môže značiť prípravu na predčasné voľby – jedna z vecí, ktorú podľa mňa Robert Fico nechce dopustiť, pretože je dosť možné, že by prišiel o mandát predsedu vlády aj o väčšinu v parlamente. Andrej Danko sa v liste čuduje, prečo premiér rokuje s jednotlivcami či poslancami bez straníckej príslušnosti. Dôvod je jednoduchý – 79 - 6 je 73 (Huliak, Šefčík, Ľupták, Migaľ, Šalitroš, Malatinec). Tie počty nie sú úplne jasné, pretože niektorí poslanci sa zaväzujú hlasovať s koalíciou aj po odchode zo strán, avšak je jasné, že máme 6 poslancov, ktorí nie sú členmi žiadneho poslaneckého klubu. Osobne si myslím, že budú hlasovať iba dovtedy, kým neprídu o trpezlivosť, že nemajú žiadne miesta, a ani ich nedostanú.
Andrej Danko ďalej odhaľuje, že ani Robert Fico si za ministra životného prostredia neželal Rudolfa Huliaka. O pánovi Huliakovi sa dnes špekuluje, že by mohol dostať ministerstvo cestovného ruchu a športu. Nepovedal by som, že pán minister Kekéti je veľký športovec, aj napriek tomu, že jeho otec bol futbalista, no iste má väčšie skúsenosti ako pán Huliak. Čo sa týka ministerstva životného prostredia, ani sa pánovi Huliakovi nečudujem, že sa mu nepáči, ako funguje. Nemyslím si, že Huliak by bol lepší minister, ale pán Taraba si z toho robí biznis, aký sa vidí len málokedy.
Osobne sa mi nepáči takéto kupčenie menením ministerstiev a stoličiek, aby ľudia boli ticho. Môj morálny kompas je taký, že ak je niečo dobré, tak som za, a ak niekde vidím chyby, snažím sa ich odstrániť. Pokiaľ však s niečím nesúhlasím, nebudem za to hlasovať, ani keby mi dali dve ministerstvá.
Fico po atentáte vraj stratil empatiu a, citujem, „nikomu neverí“. Niet sa čomu čudovať – v takom ťažkom biznise, ako je politika, vás môže zradiť ktokoľvek a kedykoľvek. Nie veľa ľudí zažije atentát na svoju osobu, a už len málo ľudí ho prežije. Avšak ja si osobne myslím, že Fico nikomu neverí aj preto, že je zapletený vo viacerých veciach ako len v politike. Má paranoju, že sa ho každý snaží zbaviť.
Ďalším veľkým konfliktom je Fico proti Pellegrinimu. V kuloároch sa hovorí aj o tom, že Pellegrini sa stal prezidentom len preto, že by nevydržal štyri roky s Ficom. Sami vieme, ako sa o ňom Fico vyjadroval na chate v Čifároch. Pellegrini už raz zažil, aké je to byť premiérom, a chcel by to zažiť znova. Jediný, kto mu v tom bráni, je Fico, a tak sa upratal aspoň do prezidentského paláca. Tam sa mu pekne sedí, s jamkami v líčkach sa usmieva a sám vnútorne rozoberá koalíciu.
Čo sa bude diať ďalej, ťažko povedať. Každopádne, pre demokratické strany je každý deň navyše, kedy táto koalícia nespolupracuje, dobrý. Môžu aspoň ukazovať riešenia, ktoré by priniesli, a snažiť sa presviedčať nevoličov a sklamaných voličov koalície. Najväčšiu šancu na zisk voličov koalície má KDH, pretože mnohé strany boli volené kvôli ich konzervatívnym názorom. Niečo by mohla získať aj SaS a Demokrati, keďže SaS má vo svojej strane Alojza Hlinu či Martinu Holečkovú. U Demokratov nevnímam silnú kampaň, čo sa týka tém LGBTI. PS bude musieť primárne oslovovať nevoličov, pretože si nemyslím, že veľa voličov koalície bude schopných otočiť svoj názor o 180 stupňov. Otázne ešte bude, akú úlohu zohrá strana Slovensko (OĽANO a Za ľudí).
Osobne si myslím, že bude najlepšie čo najdlhšie nechať koalíciu topiť sa v problémoch, ako to bolo v podstate počas rokov 2020 – 2023, aby ľudia pochopili, že si nezvolili vládu pokoja a stability. Následne, ak by sa k moci dostala nová koalícia demokratických strán, bude mať pred sebou ťažkú úlohu, pretože bude musieť oživiť tatranského tigra z klinickej smrti. Je možné, že nebudú veľmi obdivovaní v prvých štyroch rokoch vlády, z dôvodu toho, že reformy sa za štyri roky nie vždy dajú urobiť. Veru, týchto reforiem ich bude čakať nie jedna a budú sa musieť zamerať aj na investičný dlh, čo sa týka železníc či cestnej dopravy (diaľnica D1 a mosty v katastrofálnom stave).
