Nedá mi, ako mladému človeku, nevyjadriť sa k ďalšiemu mladému človeku, ktorý stojí na opačnej strane politického spektra. Použijem skomolený citát, ktorý som raz počul pri jednom príhovore: „Keď si mladý a nie si ľavičiar, nemáš srdce. Ak si starý a nie si pravičiar, nemáš rozum.“ Pripisuje sa najmä Churchillovi, no uvádza sa viac autorov. Chápem, že mladí ľudia sú často na ľavej strane politického spektra, pretože je to sociálnejšie – kto by nechcel pomáhať. Mnohí majú možno predstavu, že štát má nejakú nekonečnú kasu, a pre tých, ktorí si to myslia, je táto malá esej, kde sa vyjadrím k rozhovoru jedného mladého človeka.
Vraj on nezávidí dôchodcom trináste dôchodky. Ani ja. Napriek tomu, že som pravičiar, ich nezávidím. Ja mám iný problém. Sociálna poisťovňa v roku 2024 zarobila na desať dôchodkov, no zaplatila za trinásť. Tu je ten najväčší problém. Na zvyšné tri si musela vláda, resp. Sociálna poisťovňa, požičať. No a aj napriek tomu, že Erik Tomáš povedal, že mať dvanásť plnohodnotných dôchodkov je blbosť, by podľa mňa dôchodcovia, ktorí sú na pokraji chudoby, oveľa radšej mali dvanásť poriadnych dôchodkov. No a k tomu, že sa nám to vráti, lebo dôchodcovia nakupujú na Slovensku, sa vyjadrovať nebudem, lebo dáme viac, ako sa nám vráti.
Ešte aj daný pán povedal, že on nie je nejaký ekonomický expert, a ono to tak trošku aj vyzeralo. Sociálny štát je celkom novinka. Prvý štátny dôchodok vymyslel Otto von Bismarck v roku 1889, takže onedlho to bude skoro 140 rokov. Predtým, ako sa začal starať štát, tak buď ľudia dreli až do smrti, alebo sa starali deti. Teda osud každého človeka závisel od schopnosti zaobstarať si potomkov, ktorí sa budú starať. Ľudia v socializme nemali moc šancu ani investovať, ani šetriť, takže chápem, že si asi na dôchodok nemali ako našetriť. Myslím si však, že to ukazuje dve veci: socializmus nestál za veľa a budúce generácie by si mali začať šetriť, podľa mňa dôchodkový systém nevydrží naveky. Raz bude treba splatiť dlhy. My už pomaly, ale isto, tie dlhy platíme infláciou. Posledná vec, ktorú poviem, je, že tieto trináste dôchodky môžu raz spôsobiť to, že nebude ani na zvyšných dvanásť a skončíme ako v Grécku, kde tie dôchodky boli na minimálnej úrovni, keď štát skrachoval.
Vraj by mladí mali cestovať, aby zistili, ako sa na Slovensku máme dobre. No úplne nie. Daný pán pracuje alebo pracoval v Nemecku a povedal, že síce sú tam vyššie platy, ale aj vyššie ceny. No našťastie máme ukazovateľ, ktorý umožňuje porovnávať reálnu životnú úroveň medzi krajinami tým, že odstraňuje rozdiely v cenových hladinách. Voláme to parita kúpnej sily. Slovensko je v nej na štvrtom mieste odspodu podľa rebríčka World Bank, no a napríklad to Nemecko je na piatom najlepšom mieste. Takže sa stále budem mať lepšie v Nemecku. Vraj neodchádzame vďaka Ficovi. No áno, odchádzame. Pretože vidíme, že politici sa o nás, mladých, nezaujímajú. Vidíme to, že v rôznych západných krajinách je názor mladého človeka braný v úvahu. Na Slovensku si vypočujem, že som nič nezažil, a nech som ticho. Preto odchádzame. Preto sa nevraciame.
Dosť ma zaujalo aj to, že človek sa nesmie zaujímať, koľko mu kto zoberie z výplaty, a musí si na veci zarobiť sám. Chválim skvelý pravicový názor. Opäť tu je druhá strana mince. Musím sa pozerať na to, koľko mi štát berie. Prečo? Štát to berie síce mne, ale platí to zamestnávateľ. Zamestnávateľovi sa neoplatí zdvíhať mi plat, ak sa mu zároveň zvýšia aj náklady, ktoré z môjho platu putujú štátu. Radšej pôjde niekde, kde zamestnanec dostane rovnakú výplatu a on bude musieť zaplatiť menej na odvodoch. Čím vyššie je teda daňovo-odvodové zaťaženie, tým menšiu motiváciu má zamestnávateľ platiť viac a celkovo podnikať.
Na konci sa vyjadrím ešte k jednej poznámke, a to, že: „Liberalizmus v Európe zomiera.“ Áno, v mnohých krajinách Európy sa častejšie k moci dostávajú nie zákonite diktátori, ale väčšinou populisti alebo veľmi pravicovo vyhranené strany. To by bolo fajn, veď ekonomická pravica a liberáli sú myšlienkovo mne veľmi blízki. No k moci sa však dostávajú pravicoví extrémisti. Často sa tam dostávajú na myšlienkach, ktoré nie sú úplne zlé. Horšie je však to, že na základe pár myšlienok si ľudia vyberajú strany, ktoré majú oveľa horší plán.
Niekto, kto tvrdí alebo sa teší, že liberalizmus prehráva, je podľa mňa nevzdelaný. Liberalizmus sa často spája s ekonómiou. Spája sa s ňou preto, že práve ekonómovia boli tí, ktorí s myšlienkou liberalizmu prišli. Slobodný trh, sloboda každého človeka, súkromné vlastníctvo – všetky tieto inštitúcie nám prinášajú slobodu, ktorú by si mal ctiť každý človek. Nepovažujem človeka za nevzdelaného preto, že si myslím, že som viac, ale preto, že človek, ktorý sa teší z pádu liberalizmu, zjavne nepozná jeho výhody a myšlienku.
No a potom sú tu tí druhí. Tí, ktorí liberalizmom pohŕdajú, ktorí majú radšej diktátorské režimy a exkluzívne inštitúcie. Budem dúfať, že tento mladý pán nepatrí do tejto kategórie.
Na záver poviem to, že som pravičiar a som klasický liberál. Nehanbím sa za to. Chcem, aby každý mal možnosť robiť to, čo ho baví. Viem, že ľavicové názory možno znejú pekne, ale viem, že sú len teóriou s mizernou praxou. Súhlasím so solidaritou pre tých, ktorí nemôžu získavať príjem prácou, ale myslím, že každý, kto vie, ako funguje systém dávok a môže pracovať a zarábať, by sa mal snažiť starať o seba čo najviac sám.
„Dnes sa viac bojíme slobody než neslobody – a to je na tom to najnebezpečnejšie.“
